Bielorusko: Situácia po prezidentských voľbách sa vymkla spod kontroly

Minulý víkend sa v Bielorusku konali prezidentské voľby. Najvážnejšou protikandidátkou súčasného prezidenta Alexandra Lukašenka bola Svetlana Cichanovská. Voľby dopadli drvivým víťazstvom Lukašenka, no situácia, ktorá nastala po nich, nemá s demokraciou nič spoločné.

Úradujúci bieloruský prezident Alexander Lukašenko obhájil v nedeľňajších voľbách svoj mandát už do šiesteho funkčného obdobia.

Ústredná volebná komisia v pondelok oznámila, že po zrátaní všetkých hlasovacích lístkov si politik, ktorý je na čele krajiny už 26 rokov, pripísal 80,23 percenta hlasov.

Jeho hlavná opozičná konkurentka Svetlana Cichanovská mala podľa komisie len 9,9 percenta. Bývalá učiteľka, ktorá zjednotila roztrieštené opozičné skupiny a na predvolebné mítingy prilákala desaťtisíce ľudí, odmietla výsledky volieb uznať, pričom voľby považuje za zmanipulované.

Pod nátlakom ušla v utorok Cichanovská do Litvy. „Je veľmi ťažké odolať nátlaku, keď vašu rodinu a okruh najbližších osôb držia ako rukojemníkov,“ povedala jej najbližšia spolupracovníčka a vedúca prezidentskej kampane Maria Kolesnikovová.

Násilné protesty

Ešte v nedeľu večer po vyhlásení predbežných výsledkov vyšli protestovať do ulíc Minsku a ďalších miest tisícky ľudí. Protesty pokračovali aj v ďalších dňoch, pričom sa protestujúci dostávali do stretov s políciou, čoho výsledkom boli stovky zranených.

Polícia proti davom použila slzný plyn, zábleskové granáty aj gumové projektily. Objavili sa však aj informácie, že polícia v Breste strieľala ostrými.

„V Breste na policajtov zaútočila skupina agresívnych občanov so železnými tyčami v rukách. Nezastavili ich varovné výstrely, a preto na ochranu života a zdravia ďalšie smerovali na nich. Jeden z útočníkov bol zranený,“ uviedlo bieloruské ministerstvo vnútra.

Podľa ľudskoprávnej organizácie Viasna mal jeden človek po strete s políciou zahynúť, čo však úrady vysvetľujú tým, že v jeho ruke explodoval granát, ktorý chcel hodiť na policajtov.

Počas troch dní protestov mali zadržať už vyše šesťtisíc ľudí, medzi nimi aj takmer 30 žurnalistov. Domácim i zahraničným novinárom mala polícia skonfiškovať pamäťové karty, na ktorých mali zábery zo zásahu bezpečnostných zložiek.

Vyzvala na pokoj

Cichanovská sledujúc násilie v krajine z Litvy svojim podporovateľom odkázala: „Nechcem krv a násilie. Žiadam vás, aby ste sa nekonfrontovali s políciou, nešli na námestia a neohrozovali vaše životy,“ uviedla 37-ročná politička vo videu.

V ňom taktiež poďakovala Bielorusom za účasť v prezidentských voľbách a požiadala ich o dodržiavanie zákonov.

„Môžete zastaviť Cichanovskú, ale nezastrašíte a nepozatvárate celý národ. Pokračujeme v mierových protestoch. Neuznávame Lukašenka ako prezidenta,“ odkázal vláde jeden z demonštrantov.

Problémom je však pre nich aj internet, ktorý v Bielorusku už tretí deň funguje iba veľmi obmedzene. Tisíce Bielorusov tak majú častokrát problém zistiť, čo sa stalo s ich nezvestnými príbuznými.

Kritika západu

Postup bieloruských štátnych orgánov si vyslúžil tvrdú kritiku aj zo strany Európskej únie a Spojených štátov amerických.

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell varoval, že európska dvadsaťsedmička bude tvrdo postupovať proti osobám zapojeným do neprimeraného zásahu polície a úradníkom, ktorí sa podieľali na možnom zasahovaní do volebného procesu.

Borrell zároveň vyzval Minsk, aby zahájil dialóg s nespokojnými Bielorusmi s cieľom vyhnúť sa ďalšiemu násiliu.

Lukašenko však už skôr reagoval na protestujúcu opozíciu s tým, že sú ovce manipulované zahraničím a zaviazal sa pokračovať v potláčaní protestov aj napriek výčitkám zo Západu.

Podľa neho tvoria gro protestujúcich ľudia s kriminálnou minulosťou a nezamestnaní občania, ktorí nemajú čo na práci. „Nemajú prácu, a tak behajú po uliciach a námestiach,“ skonštatoval 65-ročný štátnik.

ano, SITA, foto: SITA