VIDEO: Čarodejnícky šport…alebo metlobal skutočne existuje

Najobľúbenejšia čarodejnícka hra, tak tou metlobal nepochybne je. Pri slove metlobal vám zrejme ako prvá napadne svetoznáma sága J. K. Rowlingovej, ktorá stvorila príbeh o slávnom čarodejníkovi Harrym Potterovi.

Slávna knižná a ešte slávnejšia filmová séria si získala milióny fanúšikov po celom svete. Autorka knihy možno ani netušila, no inšpirovala ľudí k zaujímavým veciam. Napríklad práve k vzniku metlobalu.

Šport nielen pre čarodejníkov

Ak sa na tento šport pozrieme „čarovným“ očkom, zistíme, že je v podstate nereálne ho hrať. Kto z vás sa môže pochváliť, že je vlastníkom lietajúcej metly?

Kennilworthy Whisp napísal publikáciu Metlobal v priebehu vekov. Táto publikácia je rovnako fantastická ako príbeh slávneho čarodejníka s jazvou na čele.

Celý metlobal vo svojom diele popísal tak, ako ho poznáme z filmov a kníh. Z toho vyplýva, že hrať metlobal vo svete nás, bežných smrteľníkov, je nemožné. Verte či nie, tento šport je i pre „muklov“.

Počiatky muklovského metlobalu

Metlobal, resp. Muggle Quidditch, ako znie jeho oficiálny názov, sa datuje do roku 2006. Vznikol v Spojených štátoch amerických ako zábavka pre vysokoškolákov.

Z desiatok hráčov sa postupne stávali tisícky a metlobal expandoval. Objavil sa v Anglicku, Škótsku či Walese. Do Európy sa dostával postupne tiež. Na Slovensku je Quidditch známy približne od roku 2015.

Tomuto športu sa na Slovensku venovali dva tímy. Pressburg Phantoms (Bratislava) a Cassovia Crows (Košice). Druhý menovaný je však aktuálne neaktívny, a tak česť tohto športu držia na Slovensku „čarodejníci“ z hlavného mesta.

I napriek tomu, že na Slovensku je metlobalistov málo, Slovensko na tom vo svetovom merítku vôbec nie je zle. Pressburg Phantoms si pravidelne merajú sily s klubmi z Rakúska, Holandska či Česka, kde je tímov viac.

Svetovou veľmocou sú Američania. Na Slovensku metlobal nie je oficiálnym športom, no na Svetovom pohári 2016 vo Frankfurte sme nasadili dokonca vlastnú reprezentáciu, ktorá obsadila 17. miesto.

Slovensko dokonca toto leto usporiadalo podujatie s názvom Broomtislava, kde privítalo vyše 150 hráčov zo šiestich európskych krajín. Ak bude metlobalistov na Slovensku viac, hráči by radi vytvorili jeho asociáciu a urobili ho tak oficiálnym.

Má svoje pravidlá

Konečne sa dostávame k tomu, ako muklovský metlobal naozaj vyzerá. Metlobal je jediný tímový zmiešaný kontaktný šport na svete. Proti sebe hrajú dva sedemčlenné tímy, ktoré sa snažia skórovať čo najviac gólov cez obruče rovnakých veľkostí, no umiestnených v rôznej výške.

Obruče sa nachádzajú na oboch koncoch ihrísk. Ihrisko je podobné rozmerom ako v ľadovom hokeji, 33 x 55 m. Dôležitou pomôckou sú metly. V začiatkoch išlo o klasické metly, aké používate na zametanie na terase.

Neskôr sa z metiel stali PVC rúrky o rozmere približne 1 m. Hráč ju musí mať počas zápasu neustále nad zemou a medzi nohami. V prípade, že hráč „spadne“ z metly alebo ho vybijú dorážačkou, musí dobehnúť do svojho bránkoviska k obručiam tzv. hoopom a až následne sa môže vrátiť do hry.

Divili by ste sa, no pri metlobale dochádza k častým zraneniam. Hra je plná taktiky a spolupráce, no tvrdým stretom sa určite nevyhnete.

Lopty a typy metlobalistov

V hre sú štyri rôzne lopty. Prehadzovačka je tá, ktorá je určená na skórovanie do obručí. Ide o polovyfučanú volejbalovú loptu. V hre sú aj tri dorážačky (lopty na vybíjanú), ktoré slúžia na vybíjanie hráčov.

Poslednou loptou je zlatá strela (tenisová loptička), ktorá do hry prichádza až v 17 minúte zápasu. Zlatá strela je vo vrecúšku a je suchým zipsom pripevnená na hráča, ktorý sa nazýva runnerom (bežcom).

Ide o nestranného hráča, ktorý sa snaží všetkým uniknúť, pričom stráži zlatú strelu tak, aby o ňu neprišiel. Hru hrajú celkovo štyri typy hráčov, ktorí sa odlišujú úlohami i farbou čeleniek, ktoré nosia na hlave.

Traja triafači s bielymi čelenkami sa snažia skórovať cez obruče. V tomto sa im snažia zabrániť odrážači, ktorých úlohou je brániť ich obruče i spoluhráčov. Zelenú čelenku má strážca, ktorý bráni obruče a je na ihrisku akýmsi koordinátorom.

Žltú čelenku nosí stíhač. Jeho úlohou je chytiť zlatú strelu. Ak sa mu to podarí, hra končí a tím získava 30 bodov. Jeden zápas trvá približne 45 až 90 minút. Hráči sa počas hry striedajú. Podobne ako v hokeji.

Denis Ruščák, foto: SITA