M. Viskupič: Situáciu v ekonomike napriek všetkému vidím optimisticky

Slovenská ekonomika naďalej čelí problémom súvisiacim so zotavovaním sa po koronakríze a inváziou na Ukrajine. Inštitút finančnej politiky (IFP) zverejnil koncom marca makroprognózu, v ktorej je predpokladaný rast slovenskej ekonomiky v roku 2022 na úrovni 2,1%. Pre budúci rok IFP prognózu nezmenil a ponechal ju na úrovni 5,3 %. Zamestnanosť v tomto roku bude aj napriek okolnostiam naďalej mierne rásť.

K situácii sa vyjadril aj predseda finančného výboru a poslanec za stranu SaS Marián Viskupič: „Aktuálna makroprognóza definovala, že dosah ukrajinskej krízy na slovenskú ekonomiku bude zníženie HDP o 1,4 %, čiže z plánovaných 3,5 % na 2,1 %.

Ja si dovolím byť optimistický – na makroúrovni ten dosah nie je až tak veľký, hlavne keď to porovnáme s 5 % prepadom HDP, ktorý nastal počas koronakrízy v roku 2020.

Treba však pozerať aj na mikropohľad – silne zasiahnuté budú firmy, ktoré sa venujú exportu do Ruska a na Ukrajinu. Týka sa to asi 1 000 firiem obchodujúcich s Ukrajinou a asi 500 s Ruskom.

Pre nich je problém oveľa väčší. Tento izolovaný segment treba vyselektovať a konkrétne im pomôcť,“ predstavuje situáciu Viskupič.

Slovenské firmy potrebujú pomoc

Viaceré európske štáty zvažujú možnosti, ako pomôcť firmám, ktoré boli zasiahnuté dopadmi priemyselných výpadkov a sankcií. Poľská vláda vytvorila pracovnú skupinu, ktorá ponúka informácie a pomoc, ako sa na trhu orientovať a vysporiadať so zložitou situáciou.

Viskupič je presvedčený, že podobný koncept by mohol byť vytvorený aj na Slovensku: „Treba sa pozrieť, aký veľký dopad na firmy mala vojna a sankcie, následne by mal štát nájsť formy pomoci.

Možnými formami pomoci by mohli byť napríklad zníženie preddavkov alebo odklad odvodov pre postihnuté firmy. Ideálny stav by predstavovalo vytvorenie pracovnej skupiny pod ministerstvom hospodárstva, ktorá by bola zložená zo zástupcov exportérov, zástupcov ministerstva financií a ministerstva hospodárstva.

Posúdili by sa dopady na jednotlivé firmy a zároveň možnosti, ako by štát mohol pomôcť,“ tvrdí predseda parlamentného finančného výboru. „Určite by bolo vhodné pripomenúť, že zatiaľ sa rozprávame o primárnych dopadoch.

Treba vnímať aj prípady, kedy budú firmy pociťovať sekundárne dopady. Týka sa to hlavne firiem, ktoré obchodujú napríklad s Nemeckom.

Nemecké firmy obchodujú s Ruskom a hlavne aj s Ukrajinou v oveľa väčšej miere ako tie slovenské, no práve v tomto prípade to pocítia aj slovenské firmy. Našťastie, ten sekundárny dopad je rozptýlenejší a dá sa aj jednoduchšie riešiť,“ dopĺňa poslanec Viskupič.

Realistický scenár rastu

Prognóza, ktorá bola zverejnená zahŕňa aj tzv. rizikový scenár dlhšieho a silnejšieho vplyvu vojny na Ukrajine a výraznejšieho postihnutia zahraničného obchodu, kedy by bol rast slovenskej ekonomiky na úrovni iba 0,5 %.

„Ja si myslím, že základný scenár je realistický. Myslia si to aj členovia výboru, ktorí väčšinovo túto prognózu takisto označili za realistickú.

Všetko bude záležať od toho, ako sa bude situácia na Ukrajine vyvíjať. Severozápadná časť Ukrajiny už bola oslobodená a práve západná časť sa stabilizuje.

Rozbehli sa znovu aj dodávky pre automobilový priemysel. Firmy hlásia postupné obnovovanie dodávateľských reťazcov. Aj z pohľadu Slovenska to vidím optimistickejšie – prúd utečencov prichádzajúcich na Slovensko postupne spomaľuje.

Ja som momentálne presvedčený, že aktuálny stav, či už vývoja konfliktu, alebo ekonomiky ako takej smeruje skôr k tomu základnému scenáru a to k rastu 2,1 %, a teda ku zníženiu len o 1,4 % oproti predchádzajúcej prognóze,“ hodnotí predpoklady Viskupič.

Pomalý rast ekonomiky je dlhodobým problémom

Predseda parlamentného finančného výboru je presvedčený, že problémy slovenskej ekonomiky sú dlhodobou záležitosťou. Aj keď pomoc podnikateľom v týchto ťažkých časoch nie je najpromptnejšia, aktuálny stav ekonomiky je aj výsledkom nekonania predchádzajúcich vlád.

„Problémy, ktorým v ekonomike čelíme sú dlhodobé. Slovensko zažilo poslednú riadnu daňovo-odvodovú reformu v roku 2004, ktorá jasne zlepšila konkurencieschopnosť Slovenska. Urobila zo Slovenska stredoeurópskeho tigra a naštartovala roky rastu a silnú konvergenciu k priemeru Únie.

Keď si to porovnáme s dvoma poslednými vládami strany Smer, systém nebol o reformách, ale o balíčkoch v dobrých časoch a o predlžovaní trendov, ktoré už boli vyčerpané.

Čo sa týka konvergencie, Slovensko bolo v roku 2010 na jednej úrovni s Českou republikou – na 76 % priemeru Únie. Dnes je Slovensko na 71 %, čiže sme sa vzdialili od priemeru, zatiaľ čo Česko sa posunulo na 91 %.

Naša vláda zdedila na svojom začiatku koronakrízu a bohužiaľ, aj vzhľadom na to sa nám za dva roky zatiaľ nepodarilo implementovať ekonomické reformy, ktoré sme mali plánované.

My potrebujeme pre celú ekonomiku, pre celé podnikateľské prostredie vytvoriť súbor jednoduchých, jasných a flexibilných pravidiel tak, aby firmy dokázali byť konkurencieschopnejšie voči zahraničiu a aby dokázali svojou vlastnou prácou vylepšovať svoju pozíciu a tým aj pozíciu našej krajiny,“ dodáva na záver Marián Viskupič.

tv, foto: TASR/Jakub Kotian