Nálada v ekonomike klesá, zhoršiť ju môžu Taliani

Výkyvy nálad firiem a ľudí v ekonomike pokračujú. Ekonómovia upokojujú obavy a tvrdia, že zatiaľ sme v pohode. Pozitívne signály vysiela aj Brusel. Všetko by však mohli naštrbiť Taliani, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v politickom pate.

Nálady firiem a ľudí v ekonomike sú tento rok ako na hojdačke. Dôvera, že v budúcnosti sa budeme mať lepšie, resp. nebudeme sa mať horšie, sa minulý mesiac znížila, podobne ako v januári.

V ostatných mesiacoch roka bol však trend opačný. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR. „Indikátor ekonomického sentimentu v máji klesol o 0,8 na 103,8 bodu, a to najmä v dôsledku zníženia dôvery v priemysle, stavebníctve, službách a čiastočne i v obchode,“ uvádza sa v správe ŠÚ SR.

Najväčší prepad dôvery zaznamenal priemysel. „Indikátor dôvery v priemysle v máji poklesol o 5 percentuálnych bodov na 2,7 boda. Vývoj indikátora nepriaznivo ovplyvnil pokles objednávok po priemyselných výrobkoch a rast zásob hotových výrobkov,“ konštatujú štatistici.

Stále je to dobré

Ekonómovia z dvoch tohtoročných prepadov zatiaľ zásadné závery nerobia. Hoci sa už nahlas hovorí o tom, že súčasný boom svetovej, a tým aj slovenskej ekonomiky, ktorý trvá už od roku 2011, sa pomaly blíži ku koncu, v tomto ani nasledujúcom roku to zrejme ešte nebude.

Mierne výkyvy nálad našich podnikateľov zrejme súvisia s tým, že nálady kolíšu aj v Nemecku. „Predstihové ukazovatele z Nemecka a eurozóny za máj sú oproti začiatku roka slabšie,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

Dodáva však, že ide iba o mierny pokles, z ktorého sa nedajú robiť zásadné závery o zmene trendu. „Fundamenty Nemecka aj eurozóny, našich hlavných obchodných partnerov, ostávajú dobré.

Preto napriek ochladeniu očakávaní by mal ich hospodársky rast pokračovať dobrým tempom a cez zahraničný obchod naďalej prispievať aj k rastu slovenského hospodárstva,“ domnieva sa Muchová.

Aj Brusel to vidí pozitívne

Pozitívne predpovede o slovenskej ekonomike prichádzajú aj z Bruselu, ktoré nás v tomto a nasledujúcom roku posúvajú medzi najrýchlejšie rastúce krajiny v EÚ.

„Podľa jarnej prognózy sa odhaduje rast hrubého domáceho produktu v tomto roku o 4 % a v budúcom roku o 4,2 %. V oboch prípadoch zvýšila komisia výhľad oproti jesennej prognóze zhodne o 0,2 percentuálneho bodu,“ uvádza portál webnoviny.sk

Predpovede sú však vrtkavé, na čom majú zásluhu najmä politické turbulencie, ktoré dokážu niekedy tak zamávať ekonomikou, že z rastu je razom pokles, na čo doplácajú najmä bežní ľudia nižšou životnou úrovňou pre zníženie platov alebo stratou práce.

Pozor na taliansku rozbušku

Jedným z najväčších rizík bola kríza v Taliansku, spôsobená patom po nedávnych parlamentných voľbách. „Taliansky prezident Sergio Mattarella odmietol vymenovať novú vládu koalície populistických strán Hnutia piatich hviezd a Ligy, kvôli ich návrhu euroskeptika Paola Savonu na post ministra financií.

81-ročný Savona sa viac ráz vyjadril, že by chcel Taliansko dostať von z eurozóny,“ pripomenula najnovší vývoj analytička Muchová. Stranám, ktoré uspeli sa tento postup nepáčil, kritizovali prezidenta a požadovali predčasné voľby.

A práve v nich by podľa Muchovej bolo členstvo v eurozóne a EÚ dominantnou témou, čo finančné trhy znepokojuje. „Taliansko má po Grécku druhý najvyšší verejný dlh v EÚ, stále vysokú mieru nezamestnanosti ako aj viacero ďalších štrukturálnych problémov, ktoré potrebuje riešiť,“ hovorí analitička.

Taliansko napokon má novú vládu. Avšak antisystémové strany v nej rozhodne pokoj na finančné trhy nepriniesli.

Ján Bystriansky, foto: SITA