Rast ekonomiky sa spomalil, platy však vyleteli

Predbežné správy o ochladzovaní rastu, ktoré pred pár týždňami avizoval vo svojom predbežnom odhade štatistický úrad, sa potvrdili. Krajinu čakajú horšie časy, na ktoré sa nepripravila. Vláda zanedbala potrebné reformy školstva, zdravotníctva či justície. Namiesto toho bezhlavo rozdávala štátne peniaze, čo sa nám v budúcnosti môže vypomstiť.

Ekonomický rast Slovenska sa v druhom štvrťroku prepadol skoro o polovicu na 2 percentá. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR. Ide o najpomalší rast za posledných šesť rokov. V prvých troch mesiacoch sme rástli 3,7-percentným tempom.

„Štruktúra rastu potvrdila očakávané príčiny spomalenia rastu ekonomiky v druhom štvrťroku, pod ktoré sa podpísal slabší externý dopyt i domáce faktory ako silný bázicky efekt pri investíciách, zvýraznený opakujúcimi sa problémami pri verejných investíciách, či plánovaná odstávka výrobných zariadení v petrochemickom priemysle,“ analyzuje príčiny nízkeho rastu ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Investície začali klesať

Potvrdili sa tak negatívne správy o klesajúcom dopyte a opatrnosti firiem, ktoré sa od začiatku roka šírili z Nemecka, ktoré je naším najväčším zahranično-obchodným partnerom.

Do červených čísel sa postupne v Nemecku dostal automobilový priemysel, čo vyvrcholilo v druhom štvrťroku, kedy sa celá ekonomika podľa Eurostatu prepadla o jednu desatinu percenta.

Ak sa takýto alebo horší výkon zopakuje aj v tomto štvrťroku, Nemecko sa ocitne v recesii, čo bude pre nás znamenať veľký problém.

„Čísla o ekonomike ukazujú na koniec zlatej dekády nemeckého hospodárstva,“ povedal nedávno v Reuters analytik ING Carsten Brzeski.

Rizikom pre nás i ostatné ekonomiky je aj neriadený odchod Veľkej Británie z EÚ či obchodná vojna medzi USA, EÚ a Čínou. Za slabnúcim rastom na Slovensku sa neskrýval iba slabší dopyt zo zahraničia.

Do mínusu sa dostali aj investície, ktoré v druhom štvrťroku klesli o 3,7 percenta. Prepadli sa najmä investície štátu do infraštruktúry, ktoré klesli medziročne až o 16 percent.

Svedčí to o neschopnosti ministerstva dopravy stavať diaľnice, opravovať cesty I. triedy a modernizovať železnice.

Platy vystrelili, ľudia však začínajú šetriť

Prekvapením najnovších čísel štatistického úradu boli platy. Tie vyleteli v druhom štvrťroku raketovým tempom. Priemerná mzda sa medziročne zvýšila až o 9,7 percenta.

Ide o najvyšší rast od roku 2008. Po odrátaní inflácie stúpli platy o 7 percent. Je za tým rast miezd v štátnej správe, kde vláda v predvolebnom roku pridala zamestnancom desať percent.

O rovnakú hodnotu stúpnu platy v štátnej správe aj v nasledujúcom roku, keď nás čakajú parlamentné voľby. „Silný rast miezd sa do spotreby dostal len vo výrazne obmedzenej miere.

Zdá sa, že aj napriek rastúcim príjmom začínajú byť slovenské domácnosti vo výdavkoch čoraz opatrnejšie,“ konštatuje Koršňák.

Prejedli sme si dobré časy

Rast klesá, o chladení sa hovorí stále viac a ľudia sa tomu prispôsobujú. Všetko nasvedčuje, že slovenskú ekonomiku čakajú ťažšie časy, na ktoré sme sa podľa Koršňáka nepripravili.

Problémom sú slabnúce investície a aj to, že Slovensko sa stáva montážnou dielňou. „Zaostávajúce investície, ktoré v aktuálnom ekonomickom cykle vrcholili na výrazne nižších úrovniach ako v tom predchádzajúcom, znižujú potenciál rýchleho zotavenia.

Ekonomický rast sa navyše posunul viac smerom od rastu produktivity práce k rastu závislom na novej pracovnej sile, čo tlačí na rast miezd a znižuje medzinárodnú konkurencieschopnosť ekonomiky.

Slovensko pritom v posledných rokoch zaostáva v transformácií ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike a je odkázané na manuálnu produkciu, kde je cena práce jedným z kľúčových faktorov konkurencieschopnosti,“ povedal Koršňák.

Problémom je aj nekontrolované míňanie peňazí zo strany vlády. „Výrazný stimul nedokáže v čase cyklického spomaľovania ekonomike dodať ani vláda, pretože Slovensko nevyužilo dobré ekonomické časy na konsolidáciu verejných financií a časť peňazí doslova prejedlo,“ uzatvára Koršńák.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock