Ťažké rokovania: V Bruseli sa hovorilo o obnove Európy

Od minulého piatku rokovali v Bruseli lídri členských štátov Európskej únie. Téma bola jasná: obnova Európy po koronakríze. Keďže bol v hre obrovský balík finančných prostriedkov, rokovania neboli jednoduché, presne ako sa očakávalo. Lídri EÚ strávili v Bruseli viac času ako pôvodne plánovali, napokon však v utorok ráno oznámili, že dospeli k dohode.

Štyri dni a štyri noci. To nie je klišé vytrhnuté z rozprávky o svadobnej hostine, ale ostatné rokovanie Európskej rady, ktoré zväčša trvá dva dni.

Tentoraz lídri 27 členských štátov EÚ strávili v Bruseli o niečo viac času, avšak po maratóne rokovaní predsa len dospeli k dohode v otázke 750-miliardového fondu obnovy škôd napáchaných pandémiou koronavírusu.

Vyjednávania neboli jednoduché…alebo Pán NIE 

Nikto neočakával, že vyjednávania pôjdu hladko, veď v hre bol skutočne veľký balík peňazí a za vyjednávacím stolom príliš veľa názorov, ako by sa mal tento balík rozdeliť, aby čo najlepšie poslúžil svojmu účelu.

Už pri príchode na summit boli jednotliví lídri pomerne zdržanliví. „Rozdiely sú veľmi veľké a nemôžem povedať, či teraz nájdeme riešenie,“ povedala pri príchode do Bruselu nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Práve Nemecko s Francúzskom chceli vyčleniť na pomoc až 500 miliárd eur v grantoch a tú menšiu časť, 250 miliárd, poskytnúť na úvery. Takéto rozloženie finančných prostriedkov sa nepozdávalo viacerým krajinám na čele s Holandskom.

Práve holandský premiér Mark Rutte si v kuloároch vyslúžil prezývku Pán Nie, za svoj večne odmietavý postoj.

Sever proti Juhu

Holandsko spoločne s Rakúskom, Dánskom, Švédskom a Fínskom navrhovali, aby sa na granty vyčlenilo „len“ 350 miliárd a aby sa ostatné financie vyčlenili na úvery, a teda museli splácať.

Zároveň tieto takzvané „šetrné“ štáty požadovali prísnejšiu kontrolu a akúsi „brzdu“, ktorá by umožnila v prípade nutnosti zastaviť financovanie projektov z fondu obnovy.

Holandsko taktiež trvalo na zakomponovaní podmienky právneho štátu pre čerpanie z fondov.

Naproti tomu, najmä južné štáty ako Taliansko a Španielsko, ktoré podporovali pôvodný návrh Nemecka a Francúzska, presadzovali minimálne podmienky pri čerpaní finančných zdrojov z tohto fondu.

„Vidieť tu finančný spor medzi severom a juhom a hodnotový spor medzi východom a západom,“ povedal slovenský premiér Igor Matovič, ktorý zastupoval našu krajinu na summite.

Dohoda je na svete

V pondelok o polnoci sa napokon veci začali hýbať smerom k dohode. Všetko malo naštartovať nájdenie vhodnej formulácie v dohode, podľa ktorej bude čerpanie z fondu obnovy podmienené dodržiavaním zásad právneho štátu.

„Po 113 hodinách v Bruseli je dohoda konečne na svete. Bol to najdlhší samit za posledných 20 rokov a zároveň pre Slovensko najdôležitejší.

Mimoriadne ťažké vyjednávania, pozičné hry … ale nakoniec dohoda o najväčšej ekonomickej intervencii v dejinách Slovenska ako aj EÚ,“ informoval slovenský premiér Igor Matovič v utorok okolo šiestej hodiny ráno na svojom facebookovom profile.

Európska 27-ička po náročných rokovaniach predsa len dospela k dohode, ktorá by mala byť nádejou pre lepšiu budúcnosť EÚ.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom.

„Dokázali sme to. Európa je silná, Európa je jednotná,“ povedal po rokovaniach spokojný predseda Európskej rady Charles Michel.

Dohoda je podľa neho úspechom všetkých zúčastnených strán, ktoré v kritickej chvíli ukázali zodpovednosť a solidaritu.

Spokojnosť vyjadril aj francúzsky prezident: „Ide o historický deň pre Európu“ povedal Emmanuel Macron.

ano, foto: SITA