Čo bolo, bolo… Slováci a Kórejská vojna…

Celé tri roky (1950 – 1953) trval strašný vojnový konflikt v Kórei. Bol to typický príklad tzv. „studenej vojny“, v ktorej mocnosti Sveta (USA a ZSSR so svojimi spojencami) bojovali proti sebe po skončení druhej svetovej vojny, najmä o svetový vplyv a vždy mimo svojho územia.

Svet bol opäť na pokraji globálneho konfliktu. Komunistická Severná Kórea s podporou najmä Ruska a Číny bojovala proti južnej, ktorej výdatne pomáhali Spojené štáty americké.

Československá republika bola v sovietskej sfére vplyvu. Oficiálne teda stála na strane Severokórejcov. Pomáhalo sa deklaráciami, iniciatívami, finančne aj personálne.

V roku 1952 ČSR vyslala na dlhú cestu do Severnej Kórey 29 lekárov z pražskej vojenskej nemocnice s ďalším personálom a vojakmi, aby tam založili a prevádzkovali mobilnú chirurgickú nemocnicu s kapacitou 500 pacientov.

Súčasťou výpravy boli aj slovenskí technici. Pracovali a pomáhali v ťažkých podmienkach. Po skončení vojny vznikla 238 kilometrová demarkačná línia a nutnosť zachovania prímeria.

To nebolo jednoduché, nakoľko dohody sa často nerešpektovali, mier sa porušoval, incidenty na oboch stranách neboli ojedinelé. K zachovaniu prímeria mala pomôcť medzinárodná Dozorná komisia neutrálnych štátov.

Severná Kórea do nej nominovala ČSR a Poľsko, južná Kórea Švédsko a Švajčiarsko. Československá delegácia mala najprv 380 členov, jej počet sa však znižoval.

Spočiatku ju viedol brigádny generál František Bureš, veliteľ 1. armádneho zboru v Banskej Bystrici. Jej členovia vykonávali kontroly v pohraničných územiach, avšak vzhľadom na napätú situáciu, nie s veľkými úspechmi.

Po rozdelení Československa v roku 1993 ostala ako nástupnícka delegácia už len česká. Dovtedy za takmer 40 rokov v rámci nej pôsobilo približne 100 Slovákov.

Dnes sú vzťahy na kórejskom poloostrove tiež napäté. Je to dlhodobý jav, ktorý ovplyvňuje aj medzinárodné dianie. Pohľad sveta sa aktuálne upiera na Zimné olympijské hry v jeho južnej časti. Snáď pomôžu zmierniť situáciu, s víziou jej zlepšenia.

Marcel Pecník, historik, foto: internet