Čo bude s olympiádou?

Zatiaľ, čo sa po celom svete ruší jedno športové podujatie za druhým, prípravy na Letné olympijské hry 2020 naďalej pokračovali podľa plánov. Hoci organizátori tokijských hier trvali na tom, že olympiádu zorganizujú v tomto roku, tlak medzinárodného prostredia bol prisilný.

Letné olympijské hry 2020 sa podľa plánu mali uskutočniť 24. júla až 9. augusta tohto roka v japonskom Tokiu. Ich konanie však vážne ohrozila pandémia koronavírusu, ktorej už padli za obeť nielen klubové súťaže po celom svete, ale aj medzinárodné športové podujatia.

Olympijský oheň už začal svoju púť

Hoci bola otázka, či sa tokijská olympiáda uskutoční podľa plánov, čoraz relevantnejšou, odpoveď na ňu od Medzinárodného olympijského výboru (MOV) dlho neprichádzala.

Organizátori, ktorí si nepripúšťali jej zrušenie, tak postupovali pri jej prípravách akoby sa nič nedialo. Ešte 12. marca zapálili v gréckej Olympii olympijský oheň, avšak v dôsledku pandémie sa ceremoniál, po prvýkrát od roku 1984, uskutočnil bez divákov.

O týždeň neskôr si už olympijský oheň prevzali Japonci, aby ho letecky dopravili do krajiny olympiády. Okrem vylúčenia divákov z tradičných olympijských ceremónií, musel Grécky olympijský výbor prerušiť aj tradičný štafetový beh s pochodňou, keďže sa popri trase zhromaždilo príliš veľa ľudí.

V piatok 20. marca dorazil olympijský oheň do Japonska, kde ho od 26. marca mala čakať cesta z Fukušimy až na tokijský národný štadión, kde mal doraziť v deň začiatku olympijských hier.

Napriek určitým bezpečnostným obmedzeniam a varovaniam organizačného výboru, sa na olympijský oheň prišlo do japonského mesta Sendai pozrieť 50 tisíc ľudí.

Viera v konanie olympiády klesá

V rámci preberania ohňa vyjadril šéf organizačného výboru olympijských hier presvedčenie, že sa hry začnú presne podľa plánov. Jeho presvedčenie však zdieľalo stále menej odborníkov, športovcov i fanúšikov.

Dôvera v konanie olympijských hier v toto leto klesala u fanúšikovského tábora priamoúmerne s pribúdajúcimi zrušenými športovými podujatiami po celom svete.

Športovci však mali pre zrušenie či posunutie olympiády aj racionálnejšie dôvody. V prvom rade, pri počte zrušených podujatí sa znížila či v niektorých prípadoch úplne odobrala možnosť mnohým športovcom splniť limity a kvalifikovať sa tak na hry.

Ďalším momentom bola aj nemožnosť adekvátne sa na tento športový sviatok pripraviť, keďže mnoho športovcov je momentálne uväznených vo svojich domovoch a buď majú len obmedzené, alebo dokonca žiadne možnosti na športovú prípravu, pričom nikto momentálne nevie, ako dlho bude táto situácia trvať.

Aj preto vo svete stále viac silneli hlasy za zrušenie, prípadne posunutie termínu konania tohtoročnej olympiády.

Olympijské hry tento rok nebudú

Začiatkom tohto týždňa oznámil Kanadský olympijský výbor, že v prípade, že sa bude olympiáda konať toto leto, svojich športovcov do Tokia nevyšle.

Následne aj Spojené štáty americké vyzvali Medzinárodný olympijský výbor, aby hry posunul. Na medzinárodný tlak tak musel zareagovať aj MOV.

Jeho prezident Thomas Bach v utorok telefonoval s japonským premiérom Shinzom Abem a dohodli sa na presunutí olympiády.

„Za súčasných okolností a na základe informácií, ktoré dnes poskytla WHO, predseda MOV a japonský premiér dospeli k záveru, že hry XXXII olympiády v Tokiu musia byť presunuté na obdobie po roku 2020, najneskôr však v lete 2021, na ochranu zdravia športovcov, všetkých zúčastnených na olympijských hrách a medzinárodného spoločenstva,“ uviedol vo svojom stanovisku MOV.

Ide tak o prvé odloženie najväčšieho športového sviatku v histórii, doteraz došlo iba k ich zrušeniu počas svetových vojen, v rokoch 1916, 1940 a 1944.

Zároveň sa dospelo k dohode, že „olympijské hry v Tokiu môžu byť v tomto ťažkom období majákom nádeje pre svet a že olympijský oheň by sa mohol stať svetlom na konci tunela, v ktorom sa svet ocitol v súčasnosti.

Preto sa dohodlo, že olympijský oheň zostane v Japonsku. Dohodlo sa tiež, že Hry si zachovajú názov Olympijské a paralympijské hry Tokio 2020.

ano, foto: SITA