Ficov strop môže znížiť dôchodky až o pätinu

Poslanci slovenského parlamentu rozhodujú o jednom z najdôležitejších návrhov na zmenu dôchodkového systému v histórii. Chcú stanoviť pevný vek odchodu do dôchodku na 64 rokov. Na prvý pohľad to znie atraktívne, ale v skutočnosti opatrenie môže krajinu zadlžiť tak, že by hrozilo až riziko bankrotu. Dalo by sa tomu predísť iba radikálnym znížením dôchodkov alebo zásadným zvýšením daní a odvodov či krátením výdavkov na zdravotníctvo, školstvo alebo diaľnice.

Zavedenie stropu pre dôchodkový vek na 64 rokov nás môže vyjsť poriadne draho. Nepremyslené sociálne inžinierstvo z dielne Smeru-SD, za ktorým stojí šéf strany a expremiér Robert Fico spolu so šéfom straníckej propagandy Erikom Tomášom, môže znížiť penzie oproti súčasnému stavu reálne takmer o pätinu.

Vyplýva to z najnovších prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Dotklo by sa to najmä dnešných 40-tnikov a mladších ročníkov. Strop by platil zhruba od roku 2030.

Táto nezávislá rozpočtová inštitúcia, ktorú parlament zriadil ústavnou väčšinou, aby dozerala na to, či vlády u nás hospodária zodpovedne, ďalej tvrdí, že ak by štát neznížil penzie, do roku 2067 by pre zastropovanie stúpol dlh o takmer 140 miliárd eur v súčasných cenách, čo je trojnásobne viac ako máme dnes.

V pomere k hrubému domácemu produktu by dlh stúpol zo súčasných necelých 50 na takmer 130 percent. To je viac než dvojnásobok povolenej hranice pre člena eurozóny.

Vážna zmena bez analýz

Rozpočtová rada je jediná inštitúcia, ktorá oficiálne prerátala, čo by mohlo Ficom navrhované dôchodkové harakiri v krajine spôsobiť. Fico s Tomášom sa ani len neunúvali, aby požiadali či už ministerstvo financií alebo ministerstvo práce, aby im návrh prerátali.

Takýto nezodpovedný prístup kritizujú aj analytici rozpočtovej rady. „Napriek tomu, že ide o opatrenie ktoré výraznou mierou zhoršuje udržateľnosť verejných financií, nebola zverejnená analýza, na základe ktorej by bolo možné vecne diskutovať o dôvodoch potreby prijatia takto významného opatrenia v súčasnosti.

Jeho prípadné schválenie formou ústavného zákona by obmedzilo budúcim vládam flexibilitu v situácii, kedy si okolnosti vyžiadajú potrebu úpravy dôchodkového veku,“ varuje rada.

O návrhu ústavného zákona o dôchodkovom strope by mali poslanci národného parlamentu rokovať tento týždeň.

Demografia sa stále zhoršuje

Pevný dôchodkový vek sme už na Slovensku mali. Bol 60 rokov, a týkal mužov. Ženy chodili do penzie vo veku od 53 do 57 rokov, v závislosti od počtu detí.

Bolo to ešte z čias komunistickej totality a vydržalo to ešte 15 rokov po jej páde. Nebolo to spôsobené tým, že by komunisti vedeli, ako na to. Súviselo to s demografiou, ktorá vtedy bola veľmi priaznivá.

Na 100 ľudí v produktívnom veku (od 15 do 64 rokov) pripadalo iba od 10 do 15 starých ľudí nad 65 rokov. Dnes je to už vyše 20 ľudí a v čase vrcholiacej demografickej krízy po roku 2050 bude u nás na 100 aktívnych ľudí až vyše 60 starých ľudí.

Samozrejme, nie všetci ľudia v produktívnom veku pracujú. Na jedného penzistu dnes pripadajú zhruba dvaja pracujúci. Približne o 35 rokov to však už podľa demografických prognóz nebude ani jeden pracujúci, čo sa bez radikálneho zníženia penzií alebo zvýšenia daní a odvodov nebude dať ufinancovať.

Do úvahy pripadá ešte jedna možnosť – výrazné zníženie peňazí do školstva, zdravotníctva, na sociálne dávky alebo na výstavbu a opravu ciest.

Nič presnejšie neexixtuje

Niektorí politici zlé demografické prognózy zľahčujú, tvrdiac, že to nebude až také zlé. Odborníci to bez väčších problémov vyvracajú. „Existuje veľa vecí, ktoré v horizonte 20 rokov možno prognózovať len s vysokou mierou neistoty, demografické prognózy však medzi ne nepatria.

Už dnes vieme pomerne dobre povedať, ako bude o 20 rokov vyzerať pomer počtu ľudí v produktívnom veku voči tým v poproduktívnom veku,“ píše sa v analýze rozpočtovej rady.

Dôvod ich argumentov je prozaický. „Počet ľudí, ktorí približne o 20 rokov vstúpia na trh práce a začnú platiť odvody už poznáme, sú to dnes narodené deti.

Pokiaľ sa zásadným spôsobom nezmení migrácia, najvýznamnejší faktor ovplyvňujúci dlhodobé hospodárenie priebežného dôchodkového systému (vekovú štruktúru populácie) poznáme s vysokou mierou istoty už dnes,“ vysvetľujú analytici rady.

Fico kritizuje Fica

Opatrenie Roberta Fica odborníci kritizujú.

V súčasnosti na Slovensku neexistuje pevný dôchodkový vek. Odchod do penzie je naviazaný na priemerný vek dožitia ľudí. V praxi to znamená, že ak sa ľudia dožívajú viac, idú do penzie neskôr a naopak.

Avšak čas, ktorý na penzii trávia sa neskracuje. Tento systém platí od roku 2012 a zaviedla ho druhá Ficov vláda. Po šiestich rokoch si poslanec Fico uvedomil, že to spôsobuje nárast veku odchodu do penzie postupne až na 67 rokov.

Preto začal systém, ktorý schválila jeho vláda, kritizovať ako by ho on ani nezaviedol. Bola to reakcia na prudký pokles preferencií po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Inak sa to ani nedá vysvetliť, lebo rieši vec, ktorá sa dotkne penzistov až o 12 rokov. No problémy súčasných penzistov, ako zlá zdravotná starostlivosť, vysoké ceny liekov či zanedbaná dlhodobá starostlivosť o bezvládnych, vláda prakticky nerieši.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock, SITA