Domov Ekonomika Kažimír sa blysol, má historicky najnižší deficit

Kažimír sa blysol, má historicky najnižší deficit

0
0

Ani najnižší deficit verejných financií v histórii Slovenska nerobí z ministra financií Petra Kažimíra hviezdu. Až 18 krajín hospodári v Európskej únii lepšie ako my. Vláda stále neodkladá na horšie časy a, navyše, ignoruje potrebu reformovať školstvo, zdravotníctvo a súdnictvo.

Ak by existovala súťaž o najlepšieho ministra všetkých Ficových vlád, ťažkou konkurenciou k ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi by bol určite minister financií Peter Kažimír.

Nielen kvôli tomu, že minulý rok dostal ocenenie najlepší minister financií v Európe. Ale najmä preto, že je výnimkou v tom, že sa snaží robiť aj opatrenia, ktoré nie sú klasickým politickým marketingom, aký tu už vyše desať rokov predvádza Smer na čele s Robertom Ficom.

Aspoň hodnota za peniaze

Okrem zásadnej reformy, akou je projekt hodnoty za peniaze, sa Kažimír v rámci možností usiluje o znižovanie deficitu verejných financií. Ten bol podľa poslednej notifikácie Eurostatu vlani približne 884 mil. eur, čo je 1 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Pôvodný plán bol 1,6 % HDP. Ide vôbec o najnižší schodok verejného rozpočtu v novodobej histórii krajiny po získaní samostatnosti. Ak do výpočtov nezarátame náklady na úroky zo štátneho dlhu, ktoré sú zhruba 1,2 miliardy eur ročne, rozpočet vyzerá ešte o niečo lepšie.

„V roku 2017 sme prvýkrát v našej histórii z hľadiska fungovania štátu hospodárili s prebytkom, volá sa to primárny prebytok,“ povedal Kažimír pre agentúru TASR.

Tvrdí, že minimálne takto chce hospodáriť aj tento rok. „A vlastne už vždy, pokiaľ to podmienky našej, ale aj globálnej ekonomiky dovolia,“ naznačuje Kažimír v TASR svoju ambíciu.

Druhá strana mince

Kažimírova hviezda však výrazne bledne, keď sa „jeho“ kasa porovnáva s rozpočtami v ostatných krajinách Európskej únie. Až 18 krajín hospodári lepšie ako my.

Dokonca aj v minulosti rekordne rozšafné Grécko, ktoré od roku 2009 balancuje na hrane bankrotu. Až 13 krajín bolo vlani dokonca v pluse, a to aj po zarátaní nákladov na správu štátneho dlhu.

Premárnená príležitosť

To, čo teda vláda v súčasnosti v rozpočtovej politike predvádza, nie je žiadna sláva. Skôr by sa to dalo nazvať: premárnená príležitosť v dobrých časoch a hazardovanie s budúcnosťou krajiny.

Ekonómovia z toho majú hlavu v smútku. Kritizujú najmä, že vláda si v extrémne dobrých časoch neodkladá na horšie časy, ktoré určite prídu. Ekonomika je dynamický organizmus, ktorý sa vyvíja cyklicky. To znamená, že niekedy rastie, inokedy stagnuje alebo klesá.

„Dobré ekonomické časy vláda nevyužíva na vytvorenie potrebnej rezervy a významnejšie zníženie verejného dlhu, ale skôr na zvýšenie vládnej spotreby,“ okomentoval pre Hospodárske noviny hospodárenie koalície ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršnák.

Aj šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko nevníma pozitívne, že aj v dobrých časoch žijeme na dlh. „Aktuálnu pozitívnu fázu ekonomického cyklu sme nevyužili dostatočne,“ dodal do tretice pre Hospodárske noviny ekonóm VÚB banky Andrej Arady.

Štátny bankrot v praxi

Čo v praxi znamená ekonomický „hazard“ s verejnými financiami, teda keď sa v dobrých časoch neodkladá na zlé? V prípade stagnácie alebo krízy, ktorú ekonómovia predpovedajú tak do dvoch až štyroch rokov sa daňové a odvodové príjmy štátu výrazne znížia.

Naopak, výdavky napríklad na podporu v nezamestnanosti zásadne stúpnu. To značne zhorší rozpočtovú bilanciu. Keďže vláda sa nechová ako zodpovedný hospodár a neodkladá na hrošie časy, budeme sa musieť ešte viac zadlžiť.

V praxi to znamená, že mladším generáciám vytvoríme dlhové bremeno, ktoré budú musieť splácať napríklad aj tým, že budú odvádzať štátu výrazne vyššie dane ako je to v súčasnosti.

Pri náraste dlhu takisto hrozí bankrot krajiny. Varoval pred ním už aj šéf rozpočtovej rady Šramko. Ide o stav, keď banky nie sú ochotné požičať vláde na jej bežný chod.

Musí preto znižovať platy v štátnej správe, penzie, menej ide na cesty a diaľnice, v krajine stúpa nezamestnanosť a výrazne klesá životná úroveň, niekedy aj v desiatkach percent.

Ján Bystriansky, foto: SITA

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…