Komunálne voľby…alebo výmena generácií

Obyvatelia jednotlivých miest a obcí Slovenska si minulú sobotu vyberali svojich zástupcov vo vedení samospráv. Komunálne voľby už tradične potvrdili, že Slováci dôverujú politickým stranám čoraz menej. Priniesli však aj nový fenomén, keď šancu dostávajú mladí a politicky neskúsení kandidáti na úkor starých harcovníkov.

Slovenská politická mapa sa opäť prefarbovala. Stále najsilnejšia politická strana SMER-SD v každých voľbách za posledné roky niečo významné tratí.

Inak tomu nebolo ani tentoraz. Po strate krajov v minuloročných župných voľbách, prichádza o svoje tradičné bašty v rámci krajských miest aj v komunálnych voľbách.

Smerácku vlajku, obrazne povedané, zvesili občania v Žiline, Košiciach i Nitre a skúsených komunálnych politikov nahrádzajú mladí politici nezaťažení minulosťou a otvorení budúcnosti.

Štyri kraje budú viesť aj v nasledujúcom štvorročnom cykle rovnakí primátori. Svoje pozície obhájili primátori v Trenčíne, Trnave, Banskej Bystrici a Prešove.

Kto vlastne vyhral?

Komunálne voľby opäť „prevalcovali“ nezávislí kandidáti. Hoci dostali politické strany od občanov opäť raz košom, od vyhlásenia výsledkov sa predbiehajú v tom, ktorá strana viac vychváli svoj volebný výsledok.

Dochádza tak k ďalšiemu zaujímavému momentu v slovenskej politike, keď sa väčšina politických strán, bez ohľadu na orientáciu a program, zhoduje. Všetky tvrdia, že vyhrali.

Spokojná koalícia

Robert Fico deň po voľbách presviedčal, že jeho strana, hoci čo to stratila, vyhrala a napriek mediálnemu lynču z posledného obdobia dosiahla uspokojivý výsledok.

„Ukázalo sa jednoducho, že opozícia reálne neexistuje a to sú bubliny,“ povedal predseda Smeru v nedeľňajšej politickej diskusii na TA3. Aj jeho koaličný partner Andrej Danko je s voľbami spokojný. Dokonca ich výsledok považuje za historický úspech svojej strany SNS.

Podobne hrdý na svoju stranu bol aj tretí koaličný partner, predseda Mostu-Híd Béla Bugár, ktorý ozrejmil, že strana výrazne prekročila svoj cieľ, ktorým bolo získať aspoň o 10 percent viac starostov ako mala strana doteraz. „A získala o 30 percent viac. Ako Most-Híd máme 127 starostov,“ hrdil sa Bugár.

Spokojná opozícia

Obyčajne, keď je koalícia spokojná, opozícia by mala smútiť nad volebnými výsledkami. Po minulotýždňových to však tak nie je. „Vlak je dobre rozbehnutý,“ zhodnotil voľby Richard Sulík, predseda strany Sloboda a solidarita, ktorý si z neúspechu Jána Mrvu v Bratislave veľkú hlavu nerobí.

„SaS postavila kandidáta na župana, Juraj Droba vyhral a robí tam solídnu robotu a teraz postavilo kandidáta OĽa-NO. Je to viac neúspech OĽa-NO, oni vyberali kandidáta,“ povedal. A čo na to OĽaNO?

Zdá sa, že Bratislava ich až tak veľmi netrápi a skôr sa radujú z úspechov svojich kandidátov v Žiline a Humennom a tešia sa zo strát Smeru. „Humenné bola silná bašta Smeru-SD, Jana Vaľová skončila.

A verím, že tak, ako Meričko vyhral v Humennom, je tu veľká nádej, že v roku 2020 si zoberú ľudia Slovensko späť do svojich rúk,“ vyjadril sa poslanec „obyčajných ľudí“ Ján Marosz.

No a teší sa aj predseda ďalšej opozičnej strany Sme rodina. „Zo všetkých opozičných strán sme dopadli najlepšie. SME RODINA – Boris Kollar získala v komunálnych voľbách samostatne viac starostov a poslancov ako SaS, OĽaNO či ĽSNS,“ vyhlásil Boris Kollár.

Tieto voľby môžu vyhrať všetci

Nuž a tento zaujímavý jav, keď sa každý pasuje za víťaza, výstižne okomentoval pre Denník N analytik Marián Leško. „Žiadne voľby na Slovensku nie je také ľahké „vyhrať“ ako voľby komunálne. Každý, kto chce, sa v nich môže označiť za víťaza. Stačí si nájsť len správny zorný uhol,“ napísal Leško.

Bratislava

Azda najväčšia pozornosť sa upierala na naše hlavné mesto, kde naznačovali predvolebné prieskumy, že primátorom by sa mohol stať ktokoľvek z trojice najsilnejších kandidátov – Vallo, Nesrovnal, Mika.

Najlepšie napokon na občanov zapôsobila gigantická volebná kampaň Matúša Valla, ktorého podporovali len mimoparlamentné strany – Spolu a Prograsívne Slovensko.

Ján Mrva, podporovaný demokratickou opozíciou, ako sami seba parlamentné opozičné strany nazývajú (s výnimkou ĽS NS), skončil s veľkým odstupom až na štvrtom mieste.

Kandidát, ktorý si v poslednej chvíli vyslúžil podporu Smeru-SD, hoci nechcenú, a zároveň dosluhujúci primátor Ivo Nesrovnal skončil až tretí. Aj Václav Mika, ktorý bol v úvode kampane najväčším favoritom na primátorské kreslo, strácal na mladého Valla viac ako 20 tisíc hlasov.

Trnava

Post primátora obhájil Peter Bročka. Zatiaľ čo pred štyrmi rokmi bol jeho príchod na trnavskú radnicu prekvapením, dnes zvíťazil podľa očakávaní hladko. Ani opozícia a ani koalícia totiž nedokázala postaviť kandidáta, ktorý by sa vo dôvere občanov Bročkovi aspoň priblížil.

Kandidát mimoparlamentných pravicových strán Rastislav Mráz získal len 16,52 % hlasov a kandidát koaličných strán Smeru a SNS Igor Válek dokonca len 5,77 %, pričom sa pred neho dostal ešte nezávislý Marián Galbavý.  Pravicu aj ľavicu, koalíciu aj opozíciu, teda aj v tomto meste porazil nezávislý kandidát.

Hoci je Peter Bročka nenápadný a prezentuje sa svojským štýlom politiky, za svoju štvorročnú prácu získal od Trnavčanov výborné vysvedčenie, keď všetkých kandidátov nechal výrazne za sebou a so ziskom 62,82 % hlasov bude šéfovať trnavskej radnici aj ďalšie štyri roky.

Nitra

Jozef Dvonč sa porúča. Jeden z najdlhšie slúžiacich primátorov krajských miest odovzdá nitrianske žezlo nezávislému kandidátovi a aktivistovi Marekovi Hattasovi, ktorý získal takmer raz toľko hlasov ako dosluhujúci primátor.

Nitra tak bude mať po 12 rokoch nové vedenie. Hoci vláda v posledných rokoch priniesla do Nitry a jej okolia významné investície, pád Dvonča to neodvrátilo.

Občania vo voľbách uprednostnili mladosť a nezaťaženosť politickou minulosťou. Aj v Nitre nezávislí kandidáti prevalcovali tých straníckych.

Trenčín

Trenčania opäť potvrdili, že majú radi zabehnuté koľaje. Tak ako v župných voľbách aj v tých komunálnych hlasovali za kandidáta, ktorý im je dobre známy, aj keď treba podotknúť, že veľa možností na výber nemali. Richardovi Rybníčkovi robil na hlasovacom lístku spoločnosť len Miloš Mičega.

Zaujímavosťou tiež je, že o toto mesto, zdá sa, nemá záujem žiadna politická strana, keďže obaja kandidáti bojovali vo voľbách vo svojom vlastnom tričku, teda ako nezávislí kandidáti. Svoju pozíciu s výrazným náskokom obhájil Richard Rybníček.

Žilina

Igor Choma, ktorý viedol Žilinu dve volebné obdobia už dávnejšie zvážil svoje možnosti a už nekandidoval. Smer napokon ani nepostavil kandidáta. To, že bola Žilina kedysi baštou národniarov, dnes už neplatí, čo potvrdili aj ostatné voľby.

Kandidát SNS Tibor Hanuliak skončil totiž s podpriemerným ziskom – 325 hlasov až predposledný a o primátorovi sa rozhodovalo výlučne medzi nezávislými kandidátmi.

Z nich sa najväčšie šance dávali Petrovi Fiabánemu, ktorý sa napokon na stoličku primátora aj posadí. O polovicu menej hlasov získal Patrik Goma, s väčším odstupom skončili tiež Martin Kapitulík a Ľudmila Chodelková.

Banská Bystrica

Ani v Banskej Bystrici sa neočakával veľký boj o primátorské kreslo, keď bol hlavným favoritom súčasný primátor Ján Nosko. Prognózy sa naplnili a Banská Bystrica tak bude pokračovať v zabehnutých koľajách.

Ján Nosko patrí medzi štyroch primátorov spomedzi krajských miest, ktorých občania za štvorročné úsilie odmenili ďalším mandátom. Môže sa tiež pochváliť, že spomedzi všetkých ôsmich získal najväčší podiel hlasov, viac ako 75 %.

Až viac ako 18 tisíc voličov dalo prednosť tomuto nezávislému kandidátovi, s verejnou podporou Smeru, pred kandidátom pravicových strán Igorom Kašperom.  Zvyšní dvaja kandidáti Jozef Sásik a Peter Peuker, kandidujúci za mimoparlamentné hnutia, získali minimun hlasov.

Prešov

V Prešove sa očakával veľký súboj medzi súčasnou primátorkou Andreou Turčanovou a bývalým primátorom Pavlom Hagyarim, ktorý kandidoval ako nezávislý.

Jediná žena na čele krajských miest zvíťazila pomerne jednoznačne a je tiež najväčším úspechom opozičnej strany OĽaNO. Aj v Prešove skončil kandidát koalície Miroslav Benko hlboko v poli porazených.

František Oľha, ktorého podporoval zvyšok parlamentnej opozície dopadol ešte horšie, aj keď rozdiel medzi týmito dvomi straníckymi kandidátmi veľký nebol.

Košice

Po odchode Richarda Rašiho zo stoličky košického primátora nedokázali nájsť Smeráci adekvátnu náhradu a Martin Petruško na pravicového kandidáta Jaroslava Polačeka nestačil. Na to, že Košice posledné roky patrili Smeru, bol rozdiel pomerne priepastný v prospech pravice.

Novozvolený primátor metropoly východu zvíťazil aj napriek silnej antikampani, v ktorej bol zneužitý aj jeho vzťah s maloletým synom a súvisiace trestné oznámenie exmanželky naznačuje zneužívanie, ktoré však súd zmietol zo stola.

ano, foto: SITA