Majestátne plavidlo s kráľovskou krvou

27. septembra 1938 bola fľašou kvalitného austrálskeho vína priamo kráľovnou Alžbetou pokrstená najväčšia loď svojho času. Išlo o parník s kráľovským menom Queen Elizabeth, od ktorého sa očakávalo, že cez Atlantický oceán prevezie obrovské množstvo pasažierov.

Slávu britskej lodi Queen Mary a francúzskej Normandii v ten deň prebrala väčšia a luxusnejšia loď, ktorá mala uspokojiť všetky požiadavky a očakávania aj toho najnáročnejšieho cestujúceho.

Za jej výstavbou stála spoločnosť John Brown and Company, ktorá z nej vybudovala skutočný skvost.

Parník s dĺžkou 314 metrov, výškou 71 metrov, šírkou 36 metrov a celkovou kapacitou 2 283 pasažierov a ďalšou tisíckou členov posádky.

Loď sa mala plaviť v službách spoločnosti Cunard, pričom jej prvotným poslaním bolo prepravovanie pasažierov a dopravovanie kráľovskej pošty. Osud mal však s touto loďou celkom iné plány.

Z civilu do vojny

Kým stihla loď absolvovať všetky testy, vypukla 2. svetová vojna. Tá ovplyvnila celý svet a výnimkou nebola ani Queen Elizabeth.

Winston Churchill bol odhodlaný loď ochrániť a nariadil, aby bola prevezená do bezpečia.

Za tým účelom loď vyrazila na svoju prvú cestu 3. marca 1940, keďže existovalo podozrenie, že v blízkosti prístavu sa nachádzajú nemeckí vojaci, ktorí majú za úlohu prístav Southampton zbombardovať.

Parník teda tajne opustil prístav a zo Škótska mal smerovať na juh Anglicka. Počas svojej cesty ale loď zmenila kurz smerom na západ. O šesť dní neskôr zakotvila v New Yorku.

Premiestnenie lode sa ukázalo ako skutočne dobrý ťah, keďže práve v tých dňoch sa Nemci dostali do Southamptonu a začali jeho bombardovanie.

Keďže bola vojna vo svete už v plnom prúde, vznikla potreba prestavby parníka na vojenskú loď. Po rekonštrukcii, po ktorej Queen Elizabeth úplne zmenila svoj vzhľad, začala namiesto civilných pasažierov prevážať vojakov.

Naraz bola schopná prepraviť viac ako 10 tisíc vojakov a celkovo ich počas vojny previezla až 750 tisíc. Počas vojny sa Queen Elizabeth úspešne vyhýbala nemeckým ponorkám, ktoré sa ju snažili dostať.

Ostala v tieni lietadiel

Po vojne nasledovala ďalšia rekonštrukcia, ktorá z nej spravila opäť luxusnú loď. V roku 1946 zo Southamptonu do New Yorku prepravila prvých civilných pasažierov.

Pohodlie, ktoré im dopriala, skutočne nemalo obdobu. Na tejto trase brázdila vody Atlantického oceánu nasledujúcich 20 rokov.

Po nich ale prišli horšie časy, kedy ľudia začali preferovať najmä letecký spôsob dopravy. Kríze sa loď snažila čeliť ďalšou rekonštrukciou, kedy na palubu pribudol bazén a klimatizácia.

Ani to však nezastavilo rýchly pokles cestujúcich na jej plaube. Ľudia zistili, že po vode trvá rovnaká cesta omnoho dlhšie a Queen Elizabeth rýchlo strácala slávu a prestíž.

Poslednú plavbu absolvovala v roku 1968 a po nej ju už úplne vyradili z prevádzky. Rozlúčila sa s ňou aj samotná kráľovná, ktorej meno reprezentovala krátko, no s najväčšou pompéznosťou.

Pochoval ju požiar

Od roku 1969 mala loď niekoľkých majiteľov, ktorí s ňou mali rôzne plány. Najskôr skupina amerických podnikateľov z nej na Floride chcela vybudovať hotel kotviaci na pobreží.

Tento plán ale nevyšiel a loď sa ocitla v aukcii. Odkúpil ju hongkonský podnikateľ, ktorý ale zistil, že po dvoch rokoch bola loď výrazne zanedbaná.

Presunuli ju priamo do Hong Kongu, kde mala pod novým menom Sea­wise University slúžiť ako plávajúca univerzita. V januári 1972 ju však zachvátil obrovský požiar, ktorý z nej spravil vrak a úplne ju pochoval.

Jej nástupkyňou sa stala Queen Elizabeth 2, ktorá dnes kotví v dubajskom prístave a slúži ako hotel.

Lodná spoločnosť Cunard naďalej prevádzkuje luxusné plavby vďaka tretej generácii Queen Elizabeth, ktorá vody oceánu brázdi od roku 2010 na rôznych trasách.

puma, foto: internet