Misia, ktorá otvorila cestu na Mesiac

Od konca 2. svetovej vojny do 90. rokov 20. storočia prebiehalo medzi Sovietskym zväzom a USA súperenie, ktoré dostalo pomenovanie Studená vojna. Jej súčasťou boli aj vesmírne preteky, v ktorých sa obidve krajiny usilovali dosiahnuť úspech ďaleko nad zemským povrchom.

Práve vďaka tomuto vzájomnému doťahovaniu sa človek mohol pozrieť na Zem z kozmu, vystúpiť do otvoreného vesmíru a dokonca kráčať po povrchu Mesiaca. To všetko vďaka úspešným misiám, ktoré podnikali obidve strany.

V zozname úspešných misií nechýba ani americká misia Apollo 7, ktorá z Ke­nnedyho vesmírneho strediska odštartovala 11. októbra 1968.

Ciele vesmírnej výpravy

Posádka v zložení veliteľa Waltera Martyho Schirru a pilotov Donna Fultona Eiseleho a Ronnieho Waltera Cunninghama mala dosiahnuť niekoľko dôležitých cieľov.

Tým hlavným bolo otestovať a preveriť všetky technické kvality lode Apo­llo. Očakávalo sa totiž, že práve táto loď bude tou, ktorá sa priblíži k Mesiacu.

Predtým ale museli mať všetci 100-percentnú istotu, že na astronautov nebude číhať žiadne nebezpečenstvo a budú mať ideálne podmienky pre zvládnutie tohto cieľa.

Prípravy vyvrcholili raketovým štartom

Prípravy na misiu začali už niekoľko mesiacov pred odletom. Nič nechceli nechávať na náhodu, a preto na Kennedyho vesmírne stredisko začali dovážať prvé časti rakety Saturn IB.

Postupne na miesto odletu prichádzali všetky dôležité súčasti kozmickej lode. Postupom času boli realizované všetky skúšky a testy, ktoré trvali do 29. júla.

Keďže všetky dopadli bez problémov, 9. augusta bola štartovacia loď presunutá na štartovací komplex. Ani počas septembrových skúšok nenašli žiadny problém, ktorý by mohol prekaziť významný štart do vesmíru.

Finálne odpočítavanie začalo 18 hodín pred štartom, presne 10. októbra o 10:30 miestneho času. V piatok 11. októbra 1968 bolo počasie nepriaznivé, no pozornosť sa sústredila na niečo celkom iné.

Posledné hodiny pred letom absolvovala posádka posledné lekárske prehliadky, raňajky s predstaviteľmi NASA a presunula sa priamo na miesto štartu.

Keď už do štartu ostávalo len niečo vyše dvoch hodín, nasadli priamo do rakety. Od Zeme sa odlepili presne o 11:02 miestneho času a o desať minút neskôr pocítili astronauti na vlastnej koži beztiažový stav.

Z astronautov televízne hviezdy

Všetky testy, ktoré na palube vesmírneho letu Apollo 7 prebehli, dopadli na výbornú. Posádka o tom bola povinná informovať riadiacich pracovníkov na Zemi, ale tiež širokú verejnosť.

Práve táto misia bola prvou, z ktorej bol uskutočnený priamy televízny prenos. Zo záznamu mohli do vesmíru nahliadnuť dokonca aj diváci v Československu. Hoci navonok všetko vyzeralo ideálne, na palube bola atmosféra dusná.

Už na druhý deň misie upozornila posádka na to, že veliteľ má nádchu. Toto na prvý pohľad bezproblémové ochorenie spôsobuje v beztiažovom stave veľké problémy.

Nádchou nakazil aj svojich kolegov, keďže podľa ich slov nechával špinavé vreckovky poletovať v kabíne. Posádka to napriek nie dobrým vzťahom dotiahla do úspešného konca.

Po 10 dňoch, 20 hodinách a 9 minútach sa misia letu Apollo 7 naplnila. 22. októbra Apollo pristálo v Atlantiku. Vedenie NASA bolo doslova nadšené zo splnenia všetkých cieľov a po dvoch dňoch urobili dôležité vyhlásenie.

Vďaka úspechu tohto letu bolo rozhodnuté, že ten ďalší bude smerovať priamo k Mesiacu a dopraví prvých ľudí na jeho obežnú dráhu. NASA mu pripisovala dokonca až 101-percentný úspech.

Ten si však táto posádka druhýkrát nevychutnala. Veliteľ Schirra po skončení misie skončil s kariérou a venoval sa osobnému životu. Výpoveď mal dokonca podpísanú ešte pred štartom.

Ani ďalší dvaja jeho kolegovia do vesmíru už nenahliadli, aj napriek tomu, že v kariére pokračovali.

puma, foto: NASA