NAĎ: Pomôžme vojakom, aby mohli pomáhať oni nám

Na Slovensku je, žiaľ, spoločnosť rozdelená vo väčšine dôležitých verejných tém. Vidíme to aj pri diskusiách týkajúcich sa Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Pre jedných sú zbytočné a drahé, iní by si zase želali masovú armádu a povinnú vojenčinu. Na čom sa ale verejnosť zhodne, je automatické očakávanie, že v prípade krízovej situácie budú vojaci k dispozícií a pomôžu.

Áno, ozbrojené sily sú tie, ktoré popri hasičoch či záchranároch sú na mieste vážnych požiarov, záplav, živelných pohrôm či priemyselných havárií a pomáhajú s ich odstraňovaním. V tomto je úloha ozbrojených síl dôležitá a nezastupiteľná.

Volá sa to domáci krízový manažment. Smutné je vidieť, že po rokoch nesystémových rozhodnutí a ignorovania reálnych potrieb ozbrojených síl, sa neznížila len ich bojaschopnosť, ale aj možnosti zapájať sa a pomáhať našim občanom pri krízových situáciách.

Vojaci majú totižto, okrem problému s malým počtom personálu, aj stále menej schopnej ženijnej techniky, ktorú by mohli nasadiť. V minulosti disponovala armáda značným množstvom špeciálnej techniky v podobe transportérov, tankov, a pod., ktoré boli k dispozícii práve pre takéto situácie.

Tie sa postupne nezmyselne vyraďovali alebo sú polorozpadnuté v kasárňach. A potom sme svedkami situácií, ako v prípade nedávneho vykoľajenia vlaku na východe Slovenska, keď pri odstraňovaní tejto havárie sa muselo čakať na techniku až z Malaciek.

Tak, ako sa málo investuje do vojenskej infraštruktúry a opráv kasární, tak sa ignoruje aj katastrofálna situácia s technikou potrebnou na domáci krízový manažment.

SNS zaujíma len biznis pre oligarchov. Popri tých veľkých peniazoch a plánoch však zabudli na reálne potreby ľudí. Našťastie Slovensko už dlhšie nepostihla žiadna veľká katastrofa, ktorá by si vyžadovala veľký zásah ozbrojených síl.

Lenže spoliehať sa na šťastie nestačí, treba konať zodpovedne a zmysluplne sa pripravovať na horšie časy.

Jaroslav Naď, obranný expert hnutia OĽaNO