Cestovanie Najslávnejšia cirkevná stavba na svete Publikované 17. apríla 2019 0 0 Bazilika sv. Petra tvorí spolu so Svätopeterským námestím a priľahlými budovami najmenší mestský štát sveta. Cirkevný štát Vatikán, práve vďaka tomuto komplexu, navštevuje obrovské množstvo veriacich z celého sveta. Najväčšie rady turistov nájdete práve pred spomínanou bazilikou. Bazilika sv. Petra je renesančno-baroková sakrálna stavba, ktorá sa nachádza vo Vatikáne. Okrem toho, že ide o najnavštevovanejšiu a najslávnejšiu svätyňu na svete, je tiež sídlom a centrom katolíckeho kresťanstva. Ročne priláka obrovské množstvo veriacich, ale aj tých, ktorí chcú nahliadnuť do útrob slávnej stavby s bohatou históriou. Miesto nie je náhodné To, že Bazilika sv. Petra stojí na mieste, kde stojí, vôbec nie je náhoda. Podľa cirkevných spisov, ktoré pochádzajú z prvých storočí nášho letopočtu, bol presne na tom mieste ukrižovaný a následne pochovaný apoštol Peter. Práve na jeho počesť sa v roku 319, na žiadosť pápeža Silvestra I., začala stavať sakrálna stavba, ktorá bola akousi predchodkyňou dnešnej baziliky. Tá bola vysvätená v roku 329 a v nasledujúcich storočiach slúžila veriacim. Obdobie chátrania aj znovuzrodenia Postupne bol interiér baziliky zveľaďovaný. V 12. storočí bol vyzdobený hlavný oltár, v 13. storočí zas pribudla kaplnka sv. Mikuláša. Temné mračná sa však nad stavbou zatiahli v 14. storočí. Nastal rozkol v katolíckej cirkvi, ktorý sa dotkol aj samotnej baziliky. Vtedajší pápež Klement V. musel na nátlak francúzskeho panovníka Filipa IV. opustiť Vatikán. V nasledujúcich rokoch zostala teda bazilika opustená. Postupne chátrajúca stavba ale v roku 1378 opäť ožila, keď sa znovu stala sídlom pápežov. V roku 1452 sa pápež Mikuláš V. ale rozhodol, že budova by mala byť zrekonštruovaná. Zrod dnešnej baziliky Výstavba dnešnej baziliky začala v roku 1505. Pápež Július II. však pri jej rekonštrukcii pristúpil k radikálnemu riešeniu. Namiesto čiastočnej rekonštrukcie bola stavba z veľkej časti zbúraná a 18. apríla 1506 bol položený základný kameň novej baziliky. Projekt rekonštrukcie vypracoval Donato Bramante, podľa ktorého mala mať nová bazilika vzhľad, ktorý by dokonale odrážal pápežskú moc a vzbudzoval rešpekt. Po smrti pápeža Júliusa a následnom nástupe Leva X. nastali počas výstavby obrovské problémy. Nový pápež totiž nemal na rekonštrukciu dostatočné financie a tak ju financoval z odpustkov. To vyvolalo vlnu nepokojov a tiež formovanie revolučného hnutia. Situácia vyvrcholila do úplného zastavenia prác v roku 1514, kedy nečakane Bramante zomrel. V nasledujúcich rokoch na stavbe nedošlo k žiadnemu výraznejšiemu pokroku. Všetko sa zmenilo až po tom, ako pápež Pavol III. poveril stavbou Michelangela. Ten v roku 1541 dokončil fresku Sixtínskej kaplnky a pokračoval podľa pôvodných plánov Bramanteho. Po Michelangelovej smrti na rekonštrukcii baziliky pokračovali mnohí, pod rukami ktorých sa stavba postupne menila na najväčšiu sakrálnu stavbu na svete. Najväčšiu zásluhu na jej dokončení v roku 1621 nesú práve prvý projektant Bramante, Michelangelo, ktorý dal Sixtínskej kaplnke slávny vzhľad, umelec Carlo Maderno, ktorý dotvoril priečelie baziliky a všetko zavŕšil Gian Lorenzo Bernini, ktorý dotvoril interiér sochami, umeleckými doplnkami a náhrobkami, no najmä realizoval výstavbu námestia pred bazilikou. Novo postavená bazilika bola vysvätená 18. novembra 1629 pápežom Urbanom VIII. Bazilika na prvý pohľad Bazilika padne do oka každému turistovi, ktorý k nej zavíta. Očarí nádhernou architektúrou, bohatou históriou, ale tiež obrovskými rozmermi. Neopomenuteľné je najmä výrazné priečelie. Žiadnemu pozornému oku neujde ani nápis: „In honorem principis apost Pavlus v Bvrghesivs Romanvs pont max an MDCXII pont VII“. Aj táto veta pripomína dlhú a bohatú históriu a to, komu je stavba venovaná: „Na slávu Princa apoštolov postavil Pavol V. Borghese pápež, v roku 1612, v siedmom roku pontifikátu“. Jednou z najznámejších častí baziliky je centrálny balkón, odkiaľ sa veriacim prihovára pápež a udeľuje pápežské požehnania. Okrem priečelia na seba pozornosť púta aj výrazná kupola, ktorá je jednou z dominánt nielen Vatikánu, ale aj celého Ríma. Nápis na bazilike Útroby baziliky Interiér baziliky skrýva množstvo zákutí a miest, ktoré turistov a veriacich lákajú. Medzi tie najzaujímavejšie patrí kaplnka s Michelangelovou Pietou, ktorá zobrazuje Pannu Máriu držiacu v rukách telo Krista. Pieta od Michelangela Socha pochádza z roku 1492 a návštevníci ju môžu obdivovať spoza skla. Jednou z dominánt baziliky je Berniniho baldachýn, ktorý sa vypína pod stredom kupoly. Berniniho baldachýn Ďalšou zaujímavou časťou baziliky je Kaplnka sv. Šebestiána, v ktorej sú zobrazené mozaiky od Cortona a tiež pamätníky pápežov Pia XI. a Pia XII. Za zmienku stojí aj Kaplnka Najsvätejšej sviatosti, v ktorej nájdete svätostánok z pozláteného bronzu a tiež obraz od Cortona, na ktorom je zobrazená Svätá trojica. Najvzácnejšie relikvie baziliky nájdete v Kaplnke sv. Petra. Za hlavným oltárom sa nachádza trón sv. Petra, kde sú, okrem iných vzácnych pokladov, uchované aj zvyšky stoličky, na ktorej sedával sv. Peter. Hlavný oltár Miesto posledného odpočinku Priamo v interiéry baziliky môžete tiež nájsť zachované a vystavené telá 3-och pápežov. Pod samotnou bazilikou sa nachádza viac ako stovka hrobiek. 91 z nich patrí pápežom, ďalšie z nich katolíckym panovníkom a v tom najvzácnejšom sa nachádzajú pozostatky sv. Petra. Pod bazilikou je pochovaný napríklad aj cisár Oto II., švédska kráľovná Kristína I., či poľská princezná Mária Klementína Sobieska. Pochovaný tu je dokonca aj český kardinál Josef Beran. Už nie je najväčšia O Bazilike sv. Petra sa niekedy hovorí ako o najväčšej rímskokatolíckej stavbe sveta. Tak tomu však bolo len do roku 1990. Vtedy ju totiž takpovediac predbehla Bazilika Panny Márie Pokoja, ktorá bola postavená v hlavnom meste Pobrežia Slonoviny. Bazilika sv. Petra sa rozprestiera na ploche 15 160 metrov štvorcových a do jej vnútra sa zmestí až 60 tisíc ľudí. Zaujímavosti zo života baziliky Kým sa bazilika mohla v plnej kráse predstaviť turistom, a stať sa symbolom katolíckej cirkvi, musela si prejsť zdĺhavým obdobím výstavby. Tá trvala celkovo 219 rokov, počas ktorých sa vystriedalo 31 pápežov a 10 rôznych architektov. Niekoľko ďalších zaujímavostí sa týka spomínanej Michelangelovej Piety. Spočiatku totiž nik neveril, že jednoduchý muž z Florencie mohol tak dokonalú sochu vytvoriť. Pochybnosti sa Michelangelo rozhodol vyvrátiť tým, že sa počas jednej noci vkradol do kostola a svoje meno na sochu vyrezal. Ďalšou zaujímavosťou, ktorá sa tejto sochy týka je, že jej tvorca Michelangelo mal len 24 rokov v čase, keď ju vytvoril. V roku 1972 bola socha poškodená vandalom, ktorý kladivom soche rozbil ruku a nos. Po rekonštrukcii bola socha sprístupnená, no návštevníci ju od tejto chvíle môžu obdivovať len spoza skla. Návštevníci Vatikánu majú pri prehliadke možnosť počuť aj zvony, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou všetkých slávností. Zvonkohra baziliky má celkovo 6 zvonov. Každý z nich je vyrobený z bronzu a je umeleckým dielom. Hlavný Veľký zvon bol odliaty v roku 1801 a má hmotnosť 9 ton. Najmenší zo zvonov, ktorý má názov Zvonček, pochádza z roku 1825 a váži 235 kilogramov. puma, foto: shutterstock, ano, depositphotos
