O fajčení, alebo ….liečivé účinky i vízia blázinca.

Posledný májový deň je v kalendári už pravidelne označený zásluhou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) za Deň bez tabaku. Aj keď dnes už škodlivé účinky fajčenia dobre poznáme, stále ide o veľmi rozšírený a najmä návykový zlozvyk. Je to jedna z najsilnejších závislostí.

Tabak využívali obyvatelia strednej a južnej Ameriky už pred niekoľko tisíc rokmi. Žuvali jeho listy, alebo ich fajčili. Po príchode Krištofa Kolumba (1492) sa rozšíril do Európy a potom aj do celého sveta.

Najznámejšou formou fajčenia sú cigarety. Traduje sa, že ich v 17. storočí mali vymyslieť španielskí žobráci, ktorí si do odhodených papierov šúľali zvyšky nedofajčených cigár, alebo egyptskí delostrelci v 19. storočí, ktorí si tabak balili do papierových tubusov, podobne ako strelný prach.

Dvadsiate storočie prinieslo rozšírenie i spoločenský rozmach fajčenia. Fajčilo sa všade – doma, na verejnosti, v reštauráciách, na úradoch.

Dokonca sa fajčenie pokladalo za zdraviu prospešné (i pre tehotné, alebo dojčiace mamičky), liečivé, diétne, či dokonca za znak mužnosti, dospelosti, odvahy a sily. Tvorilo životný štýl a malo masívnu reklamu.

Najmä od sedemdesiatych rokov sa začalo plošne a odborne hovoriť o jeho škodlivých účinkoch, zdravotných i spoločenských.

Takto napríklad o fajčení písali v príručke Zdravie a blaho už v roku 1938, kedy zažívalo ešte veľký vzostup:

  „Polovica pravdy nie je dosiaľ zjavená. Fajčenie cigariet ochromuje celú mravnú bytosť fajčiara. Chlapci dostávajú rozšírenie srdca ako aj omráčenie nervov. Často sa ocitnú v blázinci. Videli sme veľmi nadaných a zdravých chlapcov, ktorí celkom zblbli a stratili svoje najlepšie vlastnosti, lebo sa stali otrokmi nikotínu… Po svetovej vojne naučili sa aj ženy tomuto zlému zvyku.
No, ak fajčenie škodí mužom, škodí tobôž ženám a to najmä matkám. Fajčenie nesvedčí o nijakej inteligentnosti, lež o slabosti charakteru… Mal by sa aj náš slovenský národ vystríhať fajčenia a byť príkladom najmä pre dospievajúcu mládež, ktorá je nádejou budúcnosti nášho národa.“

Marcel Pecník – historik, foto: archív, shutterstock