Peňazí je na diaľnice dosť, dlh zvyšovať netreba

Rozpočtová rada aj odborník na dopravu tvrdia, že aj bez uvoľnenia brzdy má vláda k dispozícii toľko peňazí na diaľnice, že ich ani nestihne minúť. Bariérou pre efektívne míňanie je však babrácky prístup ministerstva dopravy pri plánovaní a výstavbe diaľnic.

Pokušenie uvoľniť dlhovú brzdu stále trvá. Vládni politici nie sú ochotní reformovať verejné financie a hľadať úspory na jednotlivých ministerstvách, ale volia si tú najjednoduchšiu cestu: chcú viac zadlžiť krajinu.

Pri požiadavkách na uvoľnenie dlhovej brzdy sa prakticky vôbec nehovorí o investíciách do školstva a vzdelania, ktoré nám v budúcnosti môžu priniesť mnohonásobne väčší osoh ako diaľnice, ktoré sa v súvislosti s dlhou brzdou skloňujú najviac. Nové pôžičky chcú vládni politici teda investovať, ľudovo povedané, do železa, betónu a asfaltu.

Chýba analýza priorít

Nezodpovednosť prístupu vlády, ktorá volá po masívnych investíciách do diaľnic je aj v tom, že si stále nepripravila analýzu, ktorá by identifikovala najpotrebnejšie diaľničné priority – teda ktoré úseky treba postaviť prvé a neznesú odklad, a ktoré sa môžu postaviť aj neskôr, keďže finančné zdroje boli, sú a budú obmedzené.

Poslanci vládnej koalície predložili do parlamentu uznesenie k uvoľneniu dlhovej brzdy so zoznamom asi 70 diaľničných úsekov bez základných informácií o ich predpokladaných nákladoch či ekonomickej efektívnosti a dopravnej opodstatnenosti.

Uznesenie parlament prijal hlasmi koalície, opozícia sa unisono vyjadrila proti. Na zmenu zákona o dlhovej brzde však treba ústavnú väčšinu. Tá v súčasnosti chýba.

Nemajú čo stavať

Ďalší paradox pri volaní po vyššom dlhu je, že aj keby sa brzda „odbrzdila“, ministerstvo dopravy by nevedelo minúť miliardy eur, ktoré si od ministerstva financií pýta. „Diaľničná spoločnosť nemá pripravené projekty.

Až na niekoľko výnimiek, ktoré išli v ostatných rokoch do výstavby, príprava väčšiny ostatných úsekov diaľnic a rýchlociest roky skôr spí než napreduje,“ kritizoval v Denníku N mizernú prípravu diaľnic analytik INEKO Ján Kovalčík.

Od reálnej výstavby delia väčšinu diaľnic roky. Budúci rok sú diaľničiari schopní rozostavať len 11 kilometrov diaľnic. Ide o obchvat Tvrdošína (4,4 km), diaľničný privádzač k D1 pri Žiline (2,6 km) a časť severného obchvatu Prešova (4 km).

Na rozbeh týchto stavieb bude budúci rok stačiť niekoľko desiatok miliónov eur a v roku 2019 maximálne sto miliónov eur. Tieto sumy musí vláda bez väčších problémov nájsť v štátnom rozpočte.

Miliárd a miliárd

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že dlhovú brzdu uvoľňovať netreba. Aj bez toho bude peňazí k dispozícii na diaľnice viac než dosť. „Do roku 2025 existuje priestor vo výške 16 mld. eur bez uplatnenia prísnejších sankcií dlhovej brzdy,“ uvádza sa v stanovisku rady.

Zabudnúť na uvoľnenie dlhovej brzdy odporúča v denníku N vláde aj Kovalčík: „Dvojnásobné zvýšenie zdrojov zo štátneho rozpočtu na diaľnice je reálne aj bez uvoľnenia dlhovej brzdy.

Na akceleráciu rozvoja rýchlociest by to stačilo. Ak vláda do roku 2020 vyrovná svoje hospodárenie, ako sľubuje, použiteľný rámec na financovanie investícií ďalej porastie.“

Ján Bystriansky, foto: SITA, shutterstock