Priemysel sa v auguste prepadol, zbrzdili ho automobilky

Nad slovenskou ekonomikou sa zmráka. Zo zahraničia prichádza zlé počasie a cítiť už prvé príznaky. Malá otvorená ekonomika, akou sme, sa tomu vyhnúť nedokáže. Naznačujú to aj najnovšie údaje z priemyslu. Ten sa v auguste prudko prepadol. Najhoršie na tom bola výroba áut, hutníctvo a gumárenstvo.

Priemyselná produkcia sa v auguste medziročne znížila o rekordných 8,1 percenta. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR. Takýto pokles sme tu nemali už niekoľko rokov.

Medzimesačne sa priemyselná výroba znižovala už štvrtý mesiac v rade. „Slovenský priemysel doplatil na ochladenie v Nemecku najviac spomedzi našich susedov.

Kým ostatné krajiny V4 od začiatku roka viac menej stagnovali, na Slovensku sa priemyselná výroba prepadla,“ okomentovali najnovšie dianie v slovenskom priemysle analytici Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií.

Jaguar nezabral

Priemysel v auguste potiahli do mínusu najmä automobilky. „Približne polovica medziročného poklesu priemyselnej výroby ide na vrub automobilového priemyslu. Jeho produkcia sa v porovnaní s augustom minulého roka prepadla až o 14,1 percenta.

Prepad automobilového priemyslu z minulých mesiacov sa v auguste ešte zvýraznil, a to napriek novým kapacitám štvrtej automobilky,“ povedal ekonóm UniCredit Bank na Slovensku Ľubomír Koršňák. Nitriansky Jaguár nás teda zatiaľ nepotiahol, ako sa čakalo.

Ťažký hutnícky kŕč

Hutníctvo, ktoré mnohí nazývajú predstihovým ukazovateľom, teda takým, ktorého vývoj naznačuje, ako sa neskôr bude vyvíjať celá ekonomika, bolo na tom ešte horšie ako automobilky.

V štatistickej klasifikácii sa hutníctvo označuje ako výroba kovov a kovových konštrukcií. Tá sa v auguste medziročne znížila o vyše 18 percent a v červených čísla sa nachádza bez prerušenia už od začiatku roka.

Niektorí analytici tvrdili, že hutníctvo sa neprepadá kvôli ochladeniu svetovej ekonomiky, ale preto, že na trh masívne prichádza superlacná oceľ z Číny.

Analytici Národnej banky Slovenska však tvrdia, že to nie je celkom tak. Tlaky nevyvoláva len lacná čínska produkcia ale aj pokles zahraničného dopytu.

„Nižší je najmä vývoz do krajín EÚ, a to najviac do Rakúska, Poľska a Českej republiky. Produkcia zo Slovenska však nebola u našich susedov nahradená, ako by sa mohlo zdať, lacnejšou oceľou z tretích krajín mimo EÚ.

Klesal totiž celkový dovoz ocele do týchto krajín, vrátane dovozu z Ruska, či Turecka,“ myslí si analytik Národnej banky Tomáš Kendera.

To podľa neho naznačuje, že problémy Slovenska s vývozom kovov „nesúvisia len s prebytkom lacnej ocele v Európe, ale aj so slabšou ekonomickou aktivitou a nižším dopytom našich významných obchodných partnerov“.

Jedna lastovička leto nerobí

Nečakaná informácia prišla minulý týždeň z Nemecka. Priemyselná produkcia stúpla v auguste medzimesačne o 0,3 percenta, hoci ekonómovia a analytici predpokladali pokles o jednu desatinu percenta.

Hlavný ekonóm ING pre eurozónu Peter Vanden pre portál FocusEconomics však povedal, že „stále je veľmi predčasné hovoriť o tom, že dochádza k zmene trendu“ k lepšiemu.

Dočasné oživenie priemyslu v Nemecku pripisuje Vanden letnej sezóne, ktorá je každoročne charakteristická svojimi výkyvmi, pretože firmy toto obdobie zvyčajne využívajú na odstávky spojené s údržbou, čistením, opravami alebo montovaním nových liniek.

Hlavný ekonóm UniCredit Bank v Nemecku Andreas Rees si dokonca myslí, že Nemecko sa v dohľadnej dobe nevyhne recesii, teda poklesu ekonomiky.

„Pravdepodobnosť technickej recesie v nemeckej ekonomike je stále veľká,“ povedal Rees pre portál FocusEconomics.

Pripája sa k nemu aj bývalý ekonóm Sberbank Slovensko Vladimír Vaňo, ktorý pre denník E napísal, že „jeden prekvapivo pozitívny výsledok nie je dôvodom na unáhlené závery o zmene trendu, najmä keď vývoj nových priemyselných objednávok za rovnaký mesiac zodpovedal pesimistickým očakávaniam“.

V auguste sa nové objednávky priemyselných firiem v Nemecku medziročne znížili až o 6,7 percenta. „Nemecko je nielen najväčšou ekonomikou Európy, ale aj druhým najväčším exportérom na svete, hneď po Číne.

Preto neprekvapuje, že jeho exportný priemysel je mimoriadne citlivo zraniteľný eskaláciou obchodných vojen USA nielen s Čínou, ale už aj s Európskou úniou,“ napísal Vaňo v denníku E.

Svetový obchod stráca dych

Ochladenie svetovej ekonomiky, podporované obchodnými vojnami, avizuje aj prestížny magazín The Economist. Podľa týždenníka prinášajú obchodné konflikty veľkú neistotu ohľadne budúceho politického vývoja, čo odstrašuje firmy po celom svete od ďalších investícií.

V posledných mesiacoch preto klesá vývoj aj dovoz. Podľa najnovších čísel Svetovej obchodnej organizácie (WTO) by obrat svetového obchodu mal tento rok stúpnuť len o 1,2 %.

Ešte v apríli pritom WTO očakávala rast o 2,6 %. Prípadný tvrdý brexit by definitívne výsledok mohol ešte výrazne znížiť.

Vláda nás na horšie časy nepripravila

Sumár všetkých týchto informácií naznačuje, že dobré časy máme za sebou. „Augustové čísla priemyslu sklamali a vytvárajú významné negatívne riziko pre prognózu hrubého domáceho produktu v treťom kvartáli i v roku 2019.

Aj v nasledujúcich mesiacoch bude musieť slovenský priemysel zápasiť so slabnúcim externým dopytom. Predstihové ukazovatele nálad nenaznačujú skoré oživenie európskeho priemyslu, skôr naopak,“ myslí si ekonóm Koršňák.

Mimochodom, už vlani na konci roka to predpovedal aj bývalý minister financií a súčasný guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažímír.

Ten je spolu s premiérom slovenskej vlády Petrom Pellegrinim a jeho predchodcom Robertom Ficom najviac zodpovedný za to, že Slovensko vstupuje do horších časov nepripravené a bez akejkoľvek finančnej rezervy vo verejných financiách.

A hoci je ešte trochu času, aby vláda chybu aspoň čiastočne napravila, najnovšie informácie o rozpočte hovoria, že Pellegriniho kabinet zodpovedný prístup už definitívne pochoval.

Tento rok má byť totiž namiesto nuly v rozpočte diera za takmer 700 miliónov eur. Tvrdí to ministerstvo financií a budúci rok navrhuje v rozpočte dieru za pol miliardy eur.

Realita však môže byť ďaleko horšia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje dieru v rozpočte vysoko nad miliardou eur.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock