Prví Slováci pokorili strechu sveta

15. októbra uplynie 38 rokov od chvíle, kedy sa na najvyšší vrchol sveta dostali prví Slováci. Horolezci Zoltán Demján a Jozef Psotka pokorili Mount Everest dokonca bez použitia kyslíka. Jozef Psotka sa však žiaľ stal zároveň prvým Slovákom, ktorý sa z Himalájí nikdy nevrátil.

Počiatočné problémy expedície

Mohlo by sa zdať, že zdolanie náročných podmienok Mount Everestu je jedinou prekážkou, ktorú horolezci prekonávajú, aby ho pokorili. Pre skupinu československých horolezcov sa však problémy začali oveľa skôr, a to už pri samotnom schvaľovaní výpravy.

Vo vtedajšom Československu totiž horolezecké výpravy schvaľoval výlučne Československý zväz telesnej výchovy. Ten však dal expedícii červenú a povolenie jej nevydal.

Organizátori Ivan Fiala, František Kele a Michal Orolin sa teda rozhodli osloviť inú organizáciu. Zmenili poslanie expedície, ktorá nemala byť len horolezecká, ale zároveň aj vedecká a ekologická a s ním mierili pred Slovenskú akadémiu vied.

Keďže SAV sa už dlhé roky snažila podniknúť výskum na najvyššom vrchu sveta, expedíciu podporila. Popasovať sa museli aj s ďalšou prekážkou. Povolenia na výstup na Mount Everest boli totiž na niekoľko rokov dopredu vypredané.

Nemožné sa však stalo skutočnosťou a expedícia dostala mimoriadne povolenie priamo od Ministerstva turistiky Nepálskeho kráľovstva. Úvodná skupina prvej československej výpravy s názvom Himaláje Sagarmata 1984 tak mohla opustiť Bratislavu 19. júla 1984.

V expedícii sa nachádzali horolezci, lekári, vedci a aj filmári. Bol medzi nimi aj v tom čase 29-ročný Zoltán Demján a o generáciu starší Jozef Psotka.

Náročný výstup si ešte sťažili

Psotka a Demján vyšli zo základného tábora 11. októbra 1984. Už o tri dni neskôr sa im podarilo vystúpiť do nadmorskej výšky 8 300 metrov. Tam našli stan, jedlo a kyslíkové fľaše. Trochu si oddýchli a pokračovali v náročnej ceste.

Ráno 15. októbra zahájili záverečný výstup, ktorý im trval 8 hodín. Napriek tomu, že podmienky boli aj tak mimoriadne náročné, dvojica sa rozhodla, že si ich ešte viac sťaží.

Podľa vzoru talianskeho horolezca Reinholda Messnera, ktorý šesť rokov predtým pokoril Mount Everest bez použitia kyslíka, sa aj oni rozhodli umelý kyslík nevyužiť. Na najvyšší vrchol planéty bez neho vystúpili presne o 15. hodine a 15. minúte.

Nezdržali sa tu však dlho. Začínal zúriť orkán, kvôli ktorému si spravili len pamätnú fotografiu a po desiatich minútach sa vydali na zostup.

Smrť skúseného horolezca

Obrovský úspech československých horolezcov a radosť z pokorenia Mount Everestu ale netrvala dlho. Zostup totiž komplikovali mimoriadne náročné poveternostné podmienky, ku ktorým sa pridružila vyčerpanosť.

Napriek tomu, že bol Jozef Psotka skúseným horolezcom, rozhodol sa, že prenocuje vo výške 8 000 m. n. m, keďže zostupoval pomalšie, ako jeho kolegovia.

Na druhý deň mal v zostupe pokračovať, no medzi ostatných sa stále nevracal. Rozhodli sa teda po ňom pátrať a vydať sa po jeho stopách. Najhoršie obavy sa napokon potvrdili. Jeden z horolezcov ho našiel mŕtveho.

Osudným sa mu mal stať pád z výšky tisíc metrov, pričom dopadol až do Západného kotla. K jeho telu prišli aj ostatní členovia výpravy, ktorí Psotku pochovali v trhline ľadovca.

Jozef Psotka sa tak stal prvým Slovákom, ktorý našiel smrť pod Mount Everestom a zároveň vo veku 50 rokov a 246 dní v tom čase aj najstarším človekom, ktorý stál na jeho vrchole.

Napriek tomu, že Mount Everest je doslova posiaty telami mŕtvych horolezcov, táto smrť neostala bez povšimnutia. Zaoberala sa ňou dokonca aj Generálna prokuratúra Československej socialistickej republiky.

Existovali totiž pochybnosti, či organizácia výstupu a zostupu bola dobre koordinovaná. Ostatní členovia výpravy vraj Psotku nemali nechať samého.

Po 38 rokoch, kedy je vyšetrovanie uzatvorené, nám ostáva len jediné. Byť hrdí na to, že Československo vďaka odvážnym ľuďom mohlo na strechu sveta zapichnúť pomyselnú vlajku.

puma, foto: TASR/Zoltán Demján