Rast ekonomiky sa v závere minulého roka spomalil o štvrtinu

Rast ekonomiky sa v závere minulého roka citeľne spomalil. Jeho dynamika sa medziročne znížila o štvrtinu. Potiahol ho najmä domáci dopyt. Ekonomické precitnutie zo „siedmich“ úrodných rokov už klope na dvere. Horšie časy ešte neprišli. Zatiaľ.

Signály o spomalení ekonomického rastu na Slovensku sa potvrdili. Hrubý domáci produkt (HDP), teda celková produkcia tovarov a služieb v ekonomike, vzrástol vlani v štvrtom štvrťroku o 3,6 percenta.

Informoval o tom v oficiálnej správe Štatistický úrad SR. Nie je to síce málo, takýto rast je stále slušný, no horšia je dynamika.

V porovnaní s tretím štvrťrokom 2018 sa ekonomický rast Slovenska znížil o celý jeden percentuálny bod. Vtedy totiž ekonomika rástla v závere roka tempom 4,6 percenta.

Ochladenie fúka zo zahraničia

„Zverejnená štruktúra rastu ekonomiky v závere minulého roka potvrdila naše pôvodné očakávania, že za citeľnejším spomalením ekonomického rastu bol najmä pomalší rast externého dopytu, ktorý bol zatiaľ len čiastočne kompenzovaný spustením produkcie v novom závode Jaguár Land‑Rover,“ skomentoval najnovšie dáta o ekonomike analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Vietor teda fúka zvonka. Ekonomické ochladenie postihuje celú medzinárodnú ekonomiku, Európu nevynímajúc. A keďže my sme s najväčšími štátmi Európskej únie previazaní ekonomickou „pupočnou“ šnúrou, dolieha to aj na nás.

„Spomalenie vychádzalo najmä z kľúčových veľkých európskych ekonomík, na čele s Nemeckom, ktoré len tesne uniklo technickej recesii, a Talianskom, ktoré sa už v recesii nachádza.

Rast sa citeľnejšie spomalili aj vo Francúzsku, či Veľkej Británii. Výraznejšie spomalenie ekonomického rastu neobišlo ani niektoré ekonomiky regiónu strednej Európy, na čele s jeho najväčšou ekonomikou – Poľskom, ale i maďarskú, či slovinskú ekonomiku,“ povedal Koršnák.

Slovenskú ekonomiku držala v závere minulého roka nad vodou domáca spotreba štátu a domácností. „Ekonomický rast bol vo štvrtom štvrťroku 2018 podporený hlavne domácim dopytom, ktorý vzrástol o 5,8 percenta,“ uvádza štatistický úrad.

Aj tento zdroj vysokého rastu sa však pomaly vyčerpá. „Očakávam, že pomalší rast externého prostredia sa postupne začne prelievať aj do domáceho dopytu.

Spotreba domácnosti si pod vplyvom silného trhu práce síce udrží rastovú trajektóriu, dynamika jej rastu by však mala postupne slabnúť, a to aj pod vplyvom zhoršujúceho sa spotrebiteľského sentimentu, ktorý by sa mohol prejaviť na rastúcom sklone domácnosti k úsporám,“ predpokladá Koršňák.

Analytik predpokladá, že naša ekonomika nebude rásť tak rýchlo ako očakáva slovenské ministerstvo financií, ktoré prognózuje, že tento rok porastieme o rovné štyri percentá.

Koršňák si myslí, že to budú len tri percentá. „Nástup novej krízy v našom základom scenári zatiaľ neočakávame, hoci zraniteľnosť európskej ekonomiky sa jednoznačne zvýšila.

Rizikami, ktoré by mohli viesť až k poklesu ekonomickej aktivity v Európe, ostávajú najmä tvrdý Brexit a globálny protekcionizmus,“ povedal analytik.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock