Slovensko pokračuje v raste, no za susedmi zaostáva

Expremiér Robert Fico sa svojho času vyjadril o Radičovej vláde, že môže už len kúriť a svietiť. Toto konštatovanie však platilo pre celú éru Ficových vlád. Tie sa na zásadné reformy, ktoré by zvýšili konkurenčnú schopnosť Slovenska v zahraničí, úplne vykašľali. V jednej zo svojich najnovších analýz to nepriamo priznala aj Pellegriniho vláda.

Slovenská ekonomika pokračuje v raste. Už však nie sme premiantom v regióne, ako to zvyklo bývať po minulé roky. Podľa predbežných odhadov Štatistického úradu SR stúpol medziročne hrubý domáci produkt, teda celková produkcia tovarov a služieb v ekonomike, o 3,6 %, čo je najmenej v regióne V4.

Susedné Česko aj Maďarsko rástlo až o štvrtinu rýchlejšie a Poliaci boli dokonca o celú tretinu lepší ako my. Ich rast bol tesne pod piatimi percentami.

Podniká sa horšie

Podľa analýzy Hospodárskych novín je aktuálne zaostávanie Slovenska spôsobené pomalším rastom miezd a spotreby domácností. To úzko súvisí s kvalitou podnikateľského prostredia, kde začíname za väčšinou svojich najbližších susedov zaostávať.

V analýze podnikania v jednotlivých krajinách od Svetovej banky, ktorá sa volá Doing Business, sme sa v tomto roku umiestnili na 39. mieste, čo je oproti roku 2015 pokles o desať miest.

Sme na tom zároveň horšie ako väčšina našich susedov. Zaostávanie Slovenska pre absenciu zásadných zmien, ktoré by zlepšili kvalitu podnikania na Slovensku, priniesli viac práce, zvýšili vzdelanostnú úroveň ľudí a zabezpečili vyššiu vymožiteľnosť práva, priznáva už aj samotná vláda.

„Mnohé krajiny svojimi deregulačnými aktivitami a podpornými nástrojmi pre podnikateľov značne napredujú. Lepšie výsledky v rámci medzinárodných hodnotení je možné dosiahnuť iba prostredníctvom výrazných reformných krokov,“ uvádza sa v analýze ministerstva hospodárstva, o ktorej minulý týždeň rokovala vláda.

Ironické na tom je, že takéto konštatovanie prichádza po desaťročnej vláde Smeru. Počas tohto obdobia sa pre zlepšenie podnikania na Slovensku neurobilo prakticky nič.

Slovenskej ekonomike sa teda darí nie vďaka krokom vlády, ale do istej miery si žije vlastným životom, v relatívnej nezávislosti od toho, čo vláda robí.

Domáci dopyt pomohol

Čo presne potiahlo v prvom štvrťroku ekonomiku nie je známe, keďže Štatistický úrad zatiaľ nezverejnil detaily. Ekonómovia však na základe iných ukazovateľov vedia s veľkou mierou presnosti odhadnúť, čo bolo v úvode roka motorom rastu.

„Mesačné čísla maloobchodných tržieb, priemyslu, stavebníctva, či zahraničného obchodu naznačujú, že rastu ekonomiky opäť pomohol domáci dopyt,“ myslí si ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Budúci rok sa očakáva, že rast sa zrýchli, a to najmä pre nábeh výroby v automobilke Jaguar pri Nitre a spustenie výroby nových modelov v ostatných automobilkách.

No na druhej strane sa čoraz hlasnejšie hovorí o spomaľovaní rastu v zahraničnej ekonomike, a teda aj dopytu po našich výrobkoch. Slovensko je pritom od zahraničného dopytu závislé, vyvážame najmä autá.

Mäkké pristátie

„Rast externého dopytu by sa mal začať pozvoľna spomaľovať. Viacero indikátorov naznačuje, že európska, a v rámci nej najmä nemecká ekonomika, dosiahla svoj cyklický vrchol pravdepodobne už na prelome rokov a v nasledujúcom období ju čaká pozvoľné spomaľovanie dynamiky rastu,“ povedal Koršňák.

Nemyslí si však, že toto spomaľovanie by malo viesť k takej rozsiahlej kríze, aká tu bola pred niekoľkými rokmi, keď v priebehu pár mesiacov prišlo u nás o prácu vyše stotisíc ľudí.

„Všetko nasvedčuje tomu, že zatiaľ nestojíme na prahu ďalšej krízy a európsku ekonomiku čaká tzv. mäkké pristátie,“ uzatvára analytik. Mäkké pristátie znamená spomalenie rastu, nanajvýš stagnáciu, čo znamená, že v najbližších rokoch sa naši ľudia nemusia obávať straty práce alebo poklesu zárobkov.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock