Solúnski bratia priniesli Slovanom jazyk a kultúru

5. júl je na Slovensku štátnym sviatkom. Práve v tento deň si každý rok pripomíname príchod Cyrila a Metoda, ktorí na Veľkú Moravu prišli v roku 863, aby tu šírili kresťanstvo, kultúru a vzdelanie.

Konštantín (Cyril) a Metod, alebo aj Solúnski bratia, pochádzali z byzantského mesta Solún. Narodili sa v bohatej rodine a teda im bolo dopriate to najlepšie vzdelanie na najvyššej úrovni.

Metod, pravdepodobne najstarší brat, vyštudoval právo a neskôr sa stal správcom jednej zo žúp. Konštantín, ktorý mal byť spomedzi všetkých súrodencov najmladší, zasvätil život filozofii a teológii.

Vďaka jeho múdrosti získal miesto profesora filozofie na cisárskej vysokej škole. Neskôr sa obaja bratia spojili, zriekli sa svojich funkcií a spoločne vstúpili do kláštora.

Bratia sa začali venovať misionárskym aktivitám, pričom prvú z nich absolvovali v roku 860. V tom roku sa vydali na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom.

Predmetom tejto misie bola otázka vzťahov k židovstvu a kresťanstvu. Už tu sa bratom podarilo šíriť slobodu kresťanov, ktorí boli na tomto území dovtedy utláčaní. Z misie sa vrátili v roku 862.

Veľká Morava pred príchodom bratov

Na území Veľkej Moravy sa kresťanstvo začalo šíriť od začiatku 9. storočia. Prví misionári prichádzali z Írska, Škótska a tiež Nemecka. Ich snahy však nezaznamenali požadované výsledky, keďže domáce obyvateľstvo zahraničnému jazyku nerozumelo.

Knieža Rastislav teda potreboval zohnať misionárov, ktorých jazyku by ľudia rozumeli. Preto sa v roku 861 obrátil s prosbou o pomoc na pápeža, ktorý mu ale nedokázal vyhovieť.

V roku 862 teda ďalšiu žiadosť adresoval byzantskému cisárovi Michalovi III., ktorý sa rozhodol, že na Veľkú Moravu vyšle práve Konštantína a Metoda.

Práve oni dvaja aj napriek tomu, že pochádzali zo Solúna, mali slovanský pôvod a teda ovládali starosloviensky jazyk, ktorému obyvatelia Veľkej Moravy rozumeli.

V roku 863 teda opustili svoj domov a putovali práve na toto územie. Skôr, ako sa však na cestu vydali, zostavili písmo, hlaholiku, ktorá sa dnes považuje za predchodkyňu cyriliky.

Do tohto jazyka následne preložili rôzne biblické texty, vrátane časti Biblie. Tieto texty následne, po príchode na Veľkú Moravu, začali šíriť a v tomto duchu začali vzdelávať aj mládež. Už po prvých troch rokoch ich pobytu sa im podarilo položiť základy kresťanstva aj jazyka.

U pápeža uspeli

Za najdôležitejšie výsledky ich práce sa považuje vytvorenie slovanského písma a hlásanie evanjelia v jazyku, ktorému všetci rozumejú. Pred bratmi však stála ďalšia náročná misia.

Ich ďalšia cesta smerovala priamo za pápežom do Ríma, kde museli obhájiť staroslovienčinu ako liturgický jazyk, a tiež začlenenie Veľkej Moravy pod biskupstvo Ríma.  Pápež ich požiadavky vybavil kladne.

Na Veľkú Moravu sa však už z Ríma vrátil len jeden z bratov. Konštantín totiž ochorel, vstúpil do kláštora, kde prijal aj meno Cyril, a o ďalšie dva roky tu aj zomrel. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, kde vybudoval cirkevnú organizáciu a neskôr sa stal aj arcibiskupom.

Nešťastné posledné roky života

Napriek významným zásluhám sa Metodovi na sklonku života uznania nedostalo. Počas vlády Svätopluka, ktorý uprednostňoval latinskú liturgiu, bol prenasledovaný a väznený.

Metod mal však naďalej podporu priamo u pápeža. V roku 882 sa vrátil naspäť do svojej vlasti. Postupne mu sily ubúdali a tak za svojho nástupcu zvolil Gorazda.

Metod napokon zomrel v roku 885, pričom miesto jeho posledného odpočinku dodnes nie je známe.

puma, foto: internet