Domov História 79 rokov od chvíle, keď ideológia zvíťazila nad ľudskosťou

79 rokov od chvíle, keď ideológia zvíťazila nad ľudskosťou

0
0

1. septembra uplynie 79 rokov od rozpútania najväčšej vojny v dejinách ľudstva. 2. svetová vojna od základov zmenila svet, ktorý dovtedy existoval a ukázala, ako dokáže ideológia a snaha o vplyv zničiť úsilie o zachovanie svetového mieru a bezpečnosti.

Všetko odštartoval imperializmus

Jednou z príčin rozpútania 2. svetovej vojny boli paradoxne dôsledky tej prvej. Zlá ekonomická situácia v Nemecku, hlad a nedôvera ľudí voči politikom. Práve preto v Nemecku začínala získavať čoraz väčšiu podporu Národnosocialistická nemecká robotnícka strana – NSDAP, na čele ktorej stál Adolf Hitler.

Už v roku 1933 bol vymenovaný za kancelára, čím získal dostatočný priestor na to, aby začal praktizovať svoje úmysly. Začal v Nemecku, kde naplno presadzoval svoju ideológiu antisemitizmu.

Ďalším krokom bolo vytvorenie Tretej ríše, ktorá by postupne ovládala väčšinu sveta. S tým súvisela aj jeho zahraničná politika, ktorú odštartoval v roku 1938. Jeho prvým cieľom sa stalo Rakúsko, ktoré 12. marca 1938 celkom obsadil, a to bez akéhokoľvek boja.

Ešte v ten istý rok sa rozhodol pokračovať ďalej, opäť východne od Nemecka, do Československa. Požadoval odstúpenie pohraničného územia Sudety, kde bola väčšina obyvateľov nemeckého pôvodu.

Kvôli ich údajnej diskriminácii sa Hitler rozhodol, že práve Sudety budú ďalším územím, ktoré odtrhne od Československa a pripojí ich k svojmu územiu. Tak sa stalo 30. septembra, kedy do platnosti vstúpila Mníchovská dohoda.

Niektorí sa mohli rozhodnúť, my sme nemali na výber

Kvôli strachu z prichádzajúcej vojny sa medzi krajinami začali vytvárať koalície. V ich centre stálo práve nacistické Nemecko. Na jednej strane boli krajiny, ktoré spadali pod Os Berlín‑Rím‑Tokio.

K nej sa postupne museli pridať aj satelitné štáty, medzi ktoré vtedy patrilo aj Slovensko, po tom, čo sa na nemecký nátlak odtrhlo od Československa.

Na strane protihitlerovskej koalície bolo Francúzsko, Veľká Británia a Sovietsky zväz. Takto znepriatelený a rozdelený svet už postupne vstupoval do vojny.

Potreboval zámienku

Na rozpútanie vojny v Európe potreboval Adolf Hitler dokonalú zámienku. 1. septembra 1939 mal naplánovaný útok na Poľsko. Ten mala ospravedlniť operácia ktorú podnikol deň predtým.

31. augusta 1939 vtrhli príslušníci SS prezlečení v poľských uniformách do nemeckého vysielača Gliwitze, ktorý sa nachádzal na hraniciach s Poľskom. V poľštine vykrikovali heslá, ktorými vyzývali do boja proti Nemcom.

Takto nafingovaný útok vyvolal v ľuďoch pocit, že prepadnutie Poľska, ktoré sa chystá uskutočniť, nebude agresiou, ale skôr odvetou.

Hitler so svojou snúbenicou Evou Braunovou.

Prvým cieľom sa stalo Poľsko

A tak sa už 1. septembra 1939 armáda nacistického Nemecka dostala do Poľska. V skorých ranných hodinách podnikli prvé letecké útoky, ktorými zasiahli dôležité ekonomické a hospodárske centrá.

V službách nacistického Nemecka sa invázie zúčastnili aj príslušníci Slovenskej armády, ktorá bola jeho spojencom. Poľsko nebolo dostatočne silné na to, aby dobre pripravenej armáde dokázalo čeliť.

Nemecká armáda bola rozmiestnená po hraniciach, čo zmarilo šance na to, že by Poľsku dokázala nejaká krajina pomôcť odvrátiť útok. 17. septembra Poľsko muselo čeliť ďalšiemu útoku, tentoraz zo strany ZSSR.

Ani tomu poľská armáda odolať nedokázala a 28. septembra prišlo ku kapitulácii Varšavy. Porazené Poľsko si potom obe krajiny rozdelili medzi seba a po tomto rýchlom úspechu už nacistická armáda smerovala ďalej s rovnakým cieľom.

Hitler sa ju rozhodol využiť na ovládnutie ďalších krajín. Smeroval na západ, kde mu najskôr muselo čeliť Holandsko, Belgicko a Luxembursko. Aj toto ťaženie bolo úspešné a po porážke francúzskych spojencov, mohli nemecké sily pokračovať ďalej do Francúzska.

5. júna prekročili rieku Somme a postupovali až k Parížu. 12. júna už Nemci prenikli do Paríža. Francúzi pred strachom zo zničenia mesta už na tento krok reagovali kapituláciou.

Hitler si potriasa rukou s Philippom Petainom po obsadení Francúzska.

Prvý neúspech

Dobytie Paríža, ktorý bol symbolom nemeckej porážky v prvej svetovej vojne, dalo nielen Hitlerovi, ale aj celému nacionalistickému Nemecku, chuť dobíjať ďalej.

Nemecké Luftwaffe podniklo leteckú inváziu do Anglicka. Išlo vôbec o prvú bitku, ktorá bola čisto letecká a nezúčastnili sa jej žiadne pozemné jednotky.

Armáda Veľkej Británie, ktorá sa doteraz len prizerala na pustošenie Európy a svojich spojencov, bola však na útoky pripravená a Hitler sa tak musel prvý raz okrem útočenia aj brániť.

Všetky útoky, ktoré nacistické jednotky podnikli boli vďaka vyspelej radarovej technike Veľkej Británie odvrátené. Po zničení radarových staníc malo navrch nemecké letectvo.

Obe armády menili taktiku, aby sa im nepriateľov podarilo zdolať. Straty na oboch stranách boli obrovské s čím nepočítal ani samotný Hitler. Ten sa teda rozhodol inváziu v Británii ukončiť a podnikol prekvapivý krok. Svoju armádu presmeroval do ZSSR.

St. Paul´s Cathedral v Londýne počas bombardovania Luftwaffe.

Z ofenzívy prešiel do defenzívy

22. júna 1941 už Hitler odštartoval Operáciu Barbarossa, ktorou si chcel podmaniť ZSSR. Počítal s tým, že pôjde o bleskovú vojnu, podobne ako to bolo na západe kontinentu, a o dva mesiace mu už bude patriť aj ZSSR.

Z útoku však musel postupne prechádzať do obrany a čeliť silnej a odhodlanej armáde. Najväčším obratom v 2. svetovej vojne je označovaná bitka o Stalingrad, kedy už nemecká armáda utrpela prvú veľkú porážku.

Vylodenie v Normandii.

Svet videl, že dovtedy neporaziteľné Nemecko sa ukazuje ako nepriateľ, ktorého je možné zdolať. Otvorili sa viaceré fronty a vojna sa z Európy rozšírila do celého sveta.

Po útoku na Pearl Harbour už do vojny vstupuje aj silná armáda USA. Svet, ktorý spojil boj proti nacizmu už tlačil na vyčerpaných Nemcov. Tí už útokom podliehali a spojenecké vojská sa postupne dostávali až do Nemecka.

Útok na Pearl Harbor.

Po dobytí Berlína už Nemecko kapitulovalo, čím bol 8. mája 1945 nacizmus definitívne porazený a vojna v Európe po šiestich rokoch zažehnaná.

Zdrvujúce dôsledky vojny

Nielen porazené Nemecko, ale všetky krajiny, na území ktorých sa vojna uskutočnila, sa museli s jej následkami vysporiadať. Obrovské množstvo obetí a vojnou zničená krajina sú azda tými najpodstatnejšími a nevyčísliteľnými.

Šesť rokov trpeli desiatky miliónov ľudí.

Odhaduje sa, že počas šiestich vojnových rokov mohlo umrieť priamo vo vojne, alebo pod vplyvom jej následkov (hlad, choroby) 60 až 80 miliónov ľudí, z ktorých väčšinu tvorili civilisti.

Straty, ktoré sa nahradiť už nedali… Čo sa však nahradiť dalo, boli materiálne škody, ktoré boli rovnako obrovské. Podľa niektorých odhadov mohlo ísť až o číslo pohybujúce sa na hranici 4 tisíc miliárd dolárov, pričom do tohto čísla nie sú rátané taktiež nevyčísliteľné kultúrne škody.

Nasledovali preto mierové konferencie, ktoré uložili agresorovi reparácie a zároveň aj prekreslili mapu rozloženia vplyvu vo svete. Za agresora bolo označené práve Nemecko, ktoré tak čelilo tlaku víťazných mocností.

puma, foto: SITA

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In História

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: Mayová svojím tancom zvalcovala internet

Ministerská predsedníčka Veľkej Británie Theresa Mayová nedávno navštívila Kapské mesto v …