Domov Slovensko Komu platíme milióny eur za ochranu sysľov a korytnačiek?

Komu platíme milióny eur za ochranu sysľov a korytnačiek?

0
5

Ochrana životného prostredia sa bez akýchkoľvek pochybností stala jednou z najzávažnejších spoločenských otázok posledných rokov. Práve to, ako vážne budeme ochranu prírody v najbližšom období myslieť a podporovať v súčasnosti, sa odrzkadlí v širokom spektre nášho života od jeho kvality cez úroveň udržiavania sociálneho štandardu až po udržiavanie našich občianskych práv. Preto je zároveň logické, ak sa aj výdavky jednotlivých štátov a Európskej únie na túto oblasť zvyšujú, je však otázka, do akej miery sa využívajú efektívne, teda na skutočnú ochranu životného prostredia, biotopov, zvierat či rastlín.

Jánom Budajom vedené ministerstvo životného prostredia, ktoré sa v poslednom čase zvykne skôr označovať ako ministerstvo organizácií tretieho sektora, v poslednom období opakovane čelí kritike za realizáciu celého spektra nerozmyslených krokov.

Od obhajoby výletov medveďov do miest, kocúrkova pri opakovanej zmene zákona o zálohovaní vratných obalov, neriešeného stavu odstraňovania envirozáťaží, až po kroky namierené proti recyklácii cez zníženie recyklačnej efektívnosti niektorých surovín v novom Programe odpadového hospodárstva.

Poslednou čerešničkou, ktorá polarizovala aj politickú scénu, bola novela mimoriadne neodborne pripraveného zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorým sa ministerstvo životného prostredia snažilo rozšíriť zóny ochrany a presunúť veľkú časť štátnych aj neštátnych lesov pod svoju správu.

Práve v tejto súvislosti odborné lesnícke organizácie vyslovili obavu, či nejde iba o pokus dostať časť obhospodarovania slovenských lesov pod kontrolu ministerstva životného prostredia kvôli čerpaniu eurofondov a peňazí z Plánu obnovy Európskej únie pre neziskové organizácie personálne a finančne napojené na vedenie ministerstva.

Ochrana životného prostredia nie je zadarmo…

Asi najskloňovanejším občianskym združením mimoriadne veľkoryso plateným z rozpočtu Ministerstva životného prostredia je Bratislavské regionálne ochranárske združenie.

S istotou nie je jedinou neziskovou organizáciou, ktorá od tohto ministerstva dostáva zaplatené za ochranu prírody, avšak sumy, ktoré v centrálnom registri zmlúv „svietia“ pri názve tohto združenia sú doslova šokujúce.

Táto organizácia, ktorá podľa dostupných údajov zahŕňa do 20 ekologických aktivistov a ktorá sa podľa slov na svojej webovej stránke zameriava na obnovu tradičných porastov, záchranu živočíchov, prinavracanie vody do prostredia a pasenie dobytka v okolí Bratislavy, totiž figuruje v projektoch ministerstva životného prostredia za viac ako 50 miliónov eur.

Medzi najväčšie projekty, ktoré rezort životného prostredia spolufinancoval, boli projekty na ochranu sysľa pasienkového za 5,4 milióna, obnovu endemických rastlín za viac ako 5,2 milióna či obnovu dunajských biotopov za viac ako 5,3 milióna eur.

Len pre porovnanie, rozpočet jednej z najlepších organizácií, ktorá spravuje klenot našich lesov a prírody – Správa Tatranského národného parku so 135 internými a 435 externými zamestnancami, bol v roku 2020 zo štátneho rozpočtu podporený na účel ochrany národného parku sumou 1,248 milióna…

Prepojenia neziskovej organizácie na politiku sú viac ako silné

V spojitosti s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením bolo už viackrát v médiách skloňované meno Budajovho štátneho tajomníka Michala Kiču, ktorý tomuto združeniu ako advokát údajne poskytoval právne služby. Asi preto iba mimochodom je najčastejším donorom projektov týchto ekológov Štátna ochrana prírody, ktorá spolupracuje práve s Kičom.

Zdá sa však, že zoznam funkcionárov, ktorí majú k tomuto združeniu viac ako blízko, sa zďaleka nekončí. Ďalším funkcionárom ministerstva životného prostredia je aj Ján Jenčo – súčasný riaditeľ Budajovej Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ale tiež aj parlamentný poslanec Jaroslav Šíbl, ktorý si v životopise uvádza, že toto občianske združenie spoluzakladal.

Mimochodom práve poslanec Šíbl z politickej platformy ministra životného prostredia „Zmena zdola“ bol jedným zo signatárov návrhu zákona, ktorý má presunúť časť slovenských národných parkov z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pod Ministerstvo životného prostredia.

A čuduj sa svete, práve medzi organizátorov petície „Osloboďme národné parky“ na podporu tohto zákona sa zaradilo nielen Bratislavské regionálne ochranárske združenie, ale podporujú ho aj viaceré osoby a organizácie, ktoré finančne s touto neziskovkou spolupracujú.

Miznú peniaze z ochrany prírody v cyperských a holandských schránkových firmách spojených so známou finančnou skupinou?

Názor, že prechod niektorých ochranných pásiem prírody pod ministerstvo životného prostredia je motivovaný využívaním eurofondov, zdá sa, nemusí byť až taký pomýlený ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Naznačuje to pravdepodobne jeden príklad, ktorý sa týka práve vyššie spomínanej neziskovej organizácie, ktorá si na 50 rokov prenajala pozemky cyperských a holandských schránok.

Ako vyplýva z verejne dostupných údajov na liste vlastníctva č. 9087, toto treťosektorové združenie si prenajíma takmer 280 000 m2 plochy v bratislavskom Ružinove, pričom podľa katastra nehnuteľností ide o manipulačné pozemky, skladové plochy, pozemky, ktoré neposkytujú trvalý úžitok a časť lesných plôch.

Ako majiteľ pozemkov na spomenutom liste vlastníctva figuruje bratislavská spoločnosť s ručením obmedzeným WIN – PORT Invest, s. r. o., so sídlom v Starom meste.

Keď sa však pozrieme na skutočných vlastníkov, tak nám za firmou WIN – PORT Invest vyskočia ďalšie dve spoločnosti – jednou je VENIAR INVESTMENT LIMITED so sídlom na Cypre a druhou DOMINO ESTATE, s. r. o., so sídlom v známom bratislavskom komplexe River Park a záložným právom voči fondu J&T Private Investment II B.V. so sídlom v Holandsku.

Podľa obchodného registra tak známa finančná skupina J&T ovláda minimálne polovičný podiel vo firme, ktorá prenajíma 28 hektárov pôdy v bratislavskom Ružinove známym ochrancom prírody z neziskovej organizácie Bratislavské regionálne ochranárske združenie.

Prečo je tomu tak, koľko a z čoho toto ochranárske združenie platí firme WIN – PORT Invest nájomné a či na to nepoužíva práve peniaze, ktoré inkasuje od ministerstva životného prostredia, Európskej komisie či slovenských univerzít, je záhadou, faktom ale je, že podľa verejných informácií táto firma za rok 2020 účtuje krátkodobé pohľadávky (kde účtovne patrí aj prenájom) vo výške viac ako 680 tisíc eur.

Ochrana prírody áno, ale s rozumom a za rozumné peniaze

Jedným z posledných „počinov“ Ministerstva životného prostredia SR je podpis dotácie na ochranu korytnačky močiarnej za 651.000,- eur v obciach Marcelová a Zlatná na Ostrove.

Prijímateľom je, ako inak, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, ktoré si tieto peniaze pripíše na základe podpisu Slovenskej agentúry pre životné prostredie, ktorej šéfuje bývalý projektový manažér developerskej spoločnosti s neidentifikovanými vlastníkmi na Cypre a spájaný s Annou Bubeníkovou z kauzy „Gorila“.

Osoby a obsadenie radšej nechajme bokom, radšej sa však zamyslime nad tým, čo by sa asi stalo a koľko by vlastne stálo to, ak by štát projekty ochrany živočíchov a rastlín realizoval sám vo vlastnej réžii.

Hranie sa na to, že tu máme štát, ktorý ignoruje potreby ochrany prírody a nevyzná sa v tom tak, ako to často býva interpretované rôznymi ochranárskymi združeniami, je istotne úplne scestný a je výsmechom niekoľkých generácií špičkovo vzdelaných ochranárov a lesníkov pracujúcich pre štát a jeho organizácie, ktorým leží na srdci ochrana slovenskej prírody a krajiny.

Na to, aby sme im však umožnili naplno rozvíjať svoj potenciál by sme im mali dať k dispozícii prinajmenšom také peniaze, ako neziskovým organizáciám zachraňujúcim korytnačky a sysle, ktoré sú možno síce druhovo vzácne, avšak ich zachovanie má s udržiavaním životného prostredia, žiaľ, iba minimálny súvis.

Martin Sokol, foto: TASR/Jaroslav Novák, archív TK



Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In Slovensko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Koment 25/2022: Prezidentkine veto je prelomené, koalícia ešte viac rozhádaná

Jedni prelomili prezidentkine veto s fašistami, druhí hlasovali za prezidentkine veto s fa…