Slovensko PRIESKUM: Očakávania domácností z hľadiska vývoja ich životnej úrovne v roku 2023 Publikované 26. januára 2023 0 0 V uplynulom roku 2022 Slovensko zaznamenalo najvyššiu infláciu od roku 2000. Najviac rástli ceny potravín, palív a energií. Čo očakávajú obyvatelia Slovenska od roku 2023? Ako sa bude vyvíjať životná úroveň ich domácností? Aj toto sme zisťovali v našom pravidelnom koncoročnom prieskume. Približne desatina (9 %) respondentov očakáva, že ich domácnosť si v priebehu tohto roka z hľadiska životnej úrovne polepší. Pritom len 1 % respondentov očakáva výrazné zlepšenie a 8 % čiastočné zlepšenie. Naopak, polovica (52 %) respondentov uviedla, že v najbližších 12 mesiacoch očakávajú pokles životnej úrovne. Pritom až 19 % očakáva výrazné zhoršenie a 33 % čiastočné zhoršenie. PREČÍTAJTE SI TIEŽ: PRIESKUM: Ako často používame sociálne siete? Viac ako tretina (36 %) respondentov neočakáva žiadne zmeny v životnej úrovni ich domácností. Myslíte si, že životná úroveň vašej domácnosti sa v nasledujúcom roku… Tabuľka ukazuje očakávania rôznych skupín obyvateľov podľa veku, ekonomického postavenia a čistého mesačného príjmu domácnosti. Vyššiu mieru pesimizmu sme zaznamenali medzi ľuďmi vo veku 55 rokov a viac. Až 62 % z nich očakáva v tomto roku celkové zhoršenie životnej úrovne ich domácností. Medzi respondentmi vo veku 35-54 rokov bol podiel takýchto pesimistov 47 % a medzi mladšími respondentmi vo veku 18 až 34 rokov ich bolo „len“ 43 %. Pesimistickejší vo svojich očakávaniach sú najmä dôchodcovia (až 65 % z nich očakáva zhoršenie), ale aj manuálne pracujúci. Vyššiu mieru pesimizmu sme zaznamenali aj medzi horšie situovanými domácnosťami z hľadiska ich čistého mesačného príjmu. Pri pohľade na vývoj očakávaní zmeny životnej úrovne v posledných 20 rokoch, môžeme konštatovať, že podiel pesimistov v porovnaní s minulým rokom prudko narástol (z 30 % v minulom roku na aktuálnych 52 %). Aktuálne je tento podiel najvyšší od začiatku meraní, a je porovnateľný s hodnotami z úvodu nového tisícročia. Podiel optimistov (9 %) v porovnaní s minulým rokom poklesol o štyri percentuálne body. Stále silno zaostáva za predpandemickým obdobím, kedy bol až dvojnásobne vyšší. Martin Slosiarik, zdroj: FOCUS, foto: shutterstock