Domov Slovensko Najkonfliktnejší a najkontroverznejší prezident

Najkonfliktnejší a najkontroverznejší prezident

0
0

Súčasný prezident Andrej Kiska bol po svojom zvolení v marci 2014 označovaný za veľké oživenie slovenskej politickej scény. Po 3 a pol rokoch v úrade môžeme skutočne konštatovať, že je oživením. Nie však v tom najlepšom zmysle slova, ako sa pôvodne očakávalo.

Tvrdá predvolebná antikampaň

Ešte počas predvolebnej kampane bol kandidát Kiska obhadzovaný najrôznejšou špinou. Terčom útokov bol spôsob jeho podnikania a zbohatnutia.

Úžernícke úroky

Andrej Kiska bol zakladateľom splátkových spoločností Triangel a Quatro, ktoré profitovali z najchudobnejšej vrstvy Slovákov. Mnohí si totiž „vďaka“ tejto spoločnosti mohli na splátky kúpiť tovar, ktorý by si inak nemohli dovoliť.

Tí, čo poctivo splácali, pochopiteľne tovar preplatili, čo však pri úverovej politike môžeme považovať za normálne, pričom dôležitá je výška úrokov. Pokiaľ prekročí isté hranice, možno hovoriť dokonca o úžere.

Tí, čo nemali na pravidelné splátky, niekedy prišli dokonca aj o strechu nad hlavou. Práve pre tento spôsob podnikania a rozprávkového zbohatnutia bol Andrej Kiska v predvolebnej kampani často označovaný za úžerníka.

Jeho vyjadrenia o slovenskom súdnictve, ktoré už ako prezident republiky kritizoval, rozhnevali bývalého predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, ktorý pre internetovú televíziu INTV povedal:

„O akom zašpinenom súdnom systéme to ale hovorí? Kto ho zašpinil? Nie náhodou pán Kiska so svojimi exekučnými spismi? Veď ich mal 22 tisíc po celom Slovensku.

Stačí, že vráti všetky tie úžernícke úroky a hneď odľahčí súdy a zvýši dôveryhodnosť. Však on je prvý, ktorý má ten zašpinený systém na svedomí!“

Čím narážal práve na to, že tí, ktorí nezvládali platiť splátky za elektroniku, prišli v exekučných konaniach o svoj majetok. A že ich nebolo málo…

Anjel vyniesol Kisku do úradu

Ďalšou škvrnou na minulosti prezidentského kandidáta mala byť podľa jeho protikandidátov aj jeho nezisková organizácia Dobrý anjel, ktorá dodnes pomáha ľuďom s vážnymi zdravotnými problémami zvládať ich životné náklady.

Práve vďaka tejto spoločnosti sa Kiska počas kampane prezentoval ako filantrop.

Faktom však je, že Kiska síce túto organizáciu rozbehol zo svojich peňazí, avšak funguje a pomáha druhým z príspevkov samotných ľudí, ktorým osudy iných nie sú ľahostajné.

Navyše v kampani proti Kiskovi vystúpil aj spoluzakladateľ Dobrého anjela Igor Brosmann, ktorý od Kisku odišiel pre zneužitie charitatívneho projektu na svoje politické ambície.

Podľa Brosmanna bol Kiska absolútne nevhodným kandidátom na funkciu hlavy štátu. „Nepáčilo sa mi, že sa chystá zneužiť anjela. Vedel som to dva roky dopredu,“ povedal ešte pred prezidentskými voľbami pre denník Pravda a neskôr už po voľbách povedal pre mesačník Strategie:

„Zrazu som naplno pochopil, že Andrej od začiatku vošiel do Dobrého anjela nie preto, aby pomáhal iným, ale preto, aby iní pomáhali jemu,“ a dodal, že všetci tí, ktorí venovali svoj čas a peniaze charitatívnemu projektu Dobrý Anjel, v skutočnosti financovali jeho politickú kampaň.

Dnes teda vyvstáva otázka, koľkí z nás sme pánovi prezidentovi zaplatili jeho predvolebnú kampaň? Týmto samozrejme nechceme negovať pomoc, ktorá bola prostredníctvom tohto projektu poskytnutá mnohým ľuďom na Slovensku.

Filantrop či úžerník?

Práve podnikateľské aktivity a spôsoby Kiskovho zbohatnutia v prezidentskej kampani najčastejšie využíval aj protikandidát Robert Fico.

Nie raz útočil na úžernícke a klamlivé praktiky Kiskových splátkových spoločností, či otázne označenie „filantrop“, či dokonca jeho blízkosť k sekte scientológov.

Všetko to napríklad zhrnul v online debate denníka Nový Čas: „Zarobil peniaze úžerou na chudobných ľuďoch, v úžere pokračuje v Českej republike, podľa jeho spoločníka zneužil charitu na politické ciele a má podľa všetkého blízko aj k sekte scientológov.“

Napriek tvrdej antikampani Andrej Kiska napokon prezidentské voľby vyhral, keď v druhom kole porazil premiéra Fica ziskom takmer 60 percent všetkých hlasov. Do prezidentského úradu bol inaugurovaný 15. júna 2014.

Stále rozdeľuje spoločnosť

Často sme svedkom toho, že kontroverzie voči istému politikovi postupne po voľbách upadajú. Prezident Kiska je však výnimkou a o rozdeľovanie spoločnosti sa „stará“ od nástupu do funkcie až dodnes.

Súperenie s predstaviteľmi SMERu­‑SD je pochopiteľné, keďže prezident Kiska neskrýva svoje opačné politické názory i negatívny postoj voči politikom sociálnej demokracie.

Avšak nie sú to len žabomyšie vojny so Smerákmi, čím sa slovenský prezident negatívne zviditeľňuje.

Porušenie záväzku voči Číne

Podľa mnohých politických komentátorov bolo vážnym štátnickým zlyhaním Andreja Kisku stretnutie s tibetským duchovným vodcom dalajlámom v októbri 2016.

Napriek tomu, že sa Kiska obhajoval, že sa s dalajlámom stretol súkromne, na svojom profile na sociálnej sieti sa pochválil takto: „Dnes som mal tú česť opäť sa stretnúť s dalajlámom, prvýkrát ako prezident.“

Na stretnutie najvyššieho ústavného činiteľa SR s tibetským duchovným veľmi negatívne zareagovalo čínske ministerstvo zahraničných vecí, podľa ktorého to bolo zo strany Slovenska nerešpektovanie politiky jednej Číny, ktorú sa Slovensko zaviazalo podporovať.

Číňania dokonca pohrozili odvetnými opatreniami, a to hlavne v súvislosti s čínsko­‑slovenskými obchodnými vzťahmi. Na negatívne dopady stretnutia upozorňoval prezidenta aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

„Slovensko to poškodí nielen pre to, že Čína je najväčšia ekonomika na svete, ale jedna svetová superveľmoc, stály člen Bezpečnostnej rady, ktorý sa momentálne na Slovensko hnevá.

Poškodí to naše vzťahy a mne to je ľúto,“ uviedol Lajčák s tým, že sa bude snažiť celú situáciu urovnať tak, aby to malo pre Slovensko čo najmenej bolestivé dopady.

Porušenie ústavy

Ústava Slovenskej republiky je najvyšší zákon štátu a preto sa očakáva, že prezident, ktorý má byť vzorom správania, ju bude rešpektovať. Aj v tomto bode však prezident pohorel.

Podľa ústavy má prezident vymenovať nových ústavných sudcov z kandidátov, ktorých mu navrhne parlament. Ten mu v rokoch 2014 a 2015 na 4 uvoľnené pozície ústavných sudcov navrhol dvojnásobný počet kandidátov.

Prezident z nich však vymenoval len jednu sudkyňu. Ostatných odmietol vymenovať s tým, že ich nepovažuje za dostatočne spôsobilých na výkon tejto funkcie.

Týmto svojím postojom skomplikoval prezident činnosť Ústavného súdu SR na niekoľko rokov.

Celý prípad skončil napokon na ústavnom súde, ktorý koncom minulého roka konštatoval porušenie Ústavy SR vo viacerých jej bodoch, ako aj porušenie občianskych práv daných kandidátov i to, že prezident konal nad rámec ústavy.

Prezident na príkaz ústavného súdu sudcov vymenoval, no neodpustil si kritiku najvyššieho orgánu kontrolujúceho ústavnosť na Slovensku.

Daňové podvody

Zákon Andrej Kiska porušil aj v minulosti a dokonca aj počas predvolebnej kampane pred prezidentskými voľbami 2014.

Minulý rok uzreli svetlo sveta závažné informácie z policajného vyšetrovania, podľa ktorých sa prezidentova firma KTAG dopustila daňového podvodu, keď si neoprávnene krátila dane.

Vďaka inštitútu účinnej ľútosti sa Andrej Kiska trestnému stíhaniu vyhol.

Porušenie volebného zákona?

Stále však ostáva na stole otázka, či prezident porušil počas predvolebnej kampane volebný zákon. Zákon totiž hovorí jasne, koľko peňazí môže kandidát na kampaň použiť.

Súčasťou neuznaného odpočtu dane spoločnosti KTAG boli totiž aj náklady súvisiace s vedením Kiskovej kampane.

Inak povedané, podľa účtovníctva je zrejmé, že kandidátovi Kiskovi platila kampaň jeho firma a spoločne s nákladmi, ktoré Kiska oficiálne priznal na vedenie kampane, mohli celkové náklady na kampaň prevýšiť maximálnu sumu zákonom povolenú na vedenie prezidentskej kampane.

Namiesto ospravedlnenia dehonestácia štátu

Napriek veľmi vážnemu porušeniu zákona sa prezident Kiska slovenským občanom neospravedlnil. Vo svojich vystúpeniach sa namiesto toho prioritne venoval tomu, kto si dovolil „vypustiť“ informácie o prezidentovi.

Vo svojich vyjadreniach zašiel až tak ďaleko, že označil Slovenskú republiku za mafiánsky štát. A túto terminológiu použil šokujúco aj v nedávnom rozhovore pre maďarský týždenník Vasárnap.

„Ukazuje sa, že sme stále mafiánsky štát. Mafiánsky štát znamená, že štát zneužije hrubo svoju moc na to, aby pošpinil, zdiskreditoval kohokoľvek.

Ukázalo sa, že za všetkým, za celou touto organizáciou stojí minister vnútra, ktorý zneužíva národnú kriminálnu agentúru,“ vyjadril sa v rozhovore prezident a takto zaútočil aj na ministra vnútra Róberta Kaliňáka.

Keď je veľkosť jedla na obrázku problémom

Práve s ministrom Kaliňákom má prezident Kiska v súčasnosti najväčšie spory. Ministerstvo vnútra totiž zabezpečuje ochranu ústavných činiteľov, a teda aj prezidenta a zastrešuje tak aj všetky úkony týkajúce sa cestovania politických predstaviteľov.

„Náš vzťah je dlhodobo komplikovaný, ale chlap by nemal takto vyplakávať. Je to nedôstojné a pôsobí to smiešne,“ povedal na nedávnej tlačovej konferencii minister Kaliňák a dodal, že prezidentský úrad je najnáročnejším štátnym orgánom, čo sa týka požiadaviek prepravy.

Spomenul napríklad, že prezidentská kancelária žiadala najdrahší mercedes z katalógu, že sa jej nepáčilo vyobrazenie podávaného jedla na obrázkoch, pretože nebolo v mierke 1:1, či napríklad, že lietadlo sa zo služobnej cesty prezidenta v Mexiku vrátilo celé ovracané.

120 súkromných kilometrov letecky

Práve s lietadlom súvisí ďalšia veľká kauza prezidenta Kisku.

Ten totiž vládny špeciál využíval aj na cesty domov do Popradu, dokonca vraj cestoval špeciálom aj z Popradu do Košíc, čo je približne 120 kilometrov, pričom bolo účelom tejto cesty – zahrať si v Košiciach tenis.

Prezident mal podľa výpočtov ministerstva vnútra „prelietať“ na súkromné účely takmer milión eur. „Nemienim už počúvať lacné výkriky pána prezidenta. Posielam mu list, v ktorom ho žiadam, aby uhradil milión eur za súkromné cesty domov,“ uviedol premiér Fico ešte v novembri minulého roka.

Vyznamenania pre odporcov samostatnosti

Zatiaľ poslednou kontroverziou slovenského prezidenta je udeľovanie vyznamenaní pri príležitosti veľkého výročia vzniku Slovenskej republiky.

Náš štát 1. januára oslavoval štvťstoročnicu svojej existencie a zatiaľ čo sa všetky médiá predbiehali v tom, aby zosumarizovali tie najdôležitejšie okamihy v 25-ročnej histórii našej krajiny, prezident mal možnosť udeliť štátne vyznamenanie ľuďom, ktorí sa zaslúžili o vznik či rozvoj Slovenska a našej spoločnosti na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni.

Prezident vyznamenal Fedora Gála.

Výber 25 osobností, ktorým sa ušlo tento rok vyznamenanie, je však viac kritizovaný ako chválený. Odbornej i širokej verejnosti najviac prekážalo vyznamenanie udelené Fedorovi Gálovi, ktorý bol proti vzniku samostatného Slovenska a podľa poslanca Ľuboša Blahu Slovensko neznáša.

„Neoceniť nikoho, kto sa zaslúžil o vznik SR a oceňovať tých, čo boli proti samostatnému Slovensku, je veľmi smutným obrazom o našom prezidentovi.

Mne neprekáža až tak, že vyznamenania dostávajú bojovníci proti samostatnému Slovensku (lebo aspoň takto si možno vytvoria k Slovensku pozitívny vzťah), ale nespomenúť si na nikoho z tých stoviek ľudí, čo obetovali životy za našu samostatnosť, je naozaj poľutovaniahodné,“ takto zhodnotil prezidentov výber poslanec NR SR Ján Podmanický.

O zachovanie jednotného štátu sa snažil aj ďalší ocenený – Petr Pithart. Podľa neho bolo nešťastím, že voľby na Slovensku v roku 1992 vyhral Mečiar, ktorý žiadal rozdelenie federácie.

„Klaus té blbé nabídky prostě využil a řekl: Dobře, máš to mít, máš samostatné Slovensko,“ povedal v rozhovore pre dennik.cz pred piatimi rokmi.

„Už v minulosti som viackrát vzniesol výhrady, keď sa prezident pri príležitosti vzniku SR rozhodol vyznamenať aj ľudí, ktorí boli otvorene proti samostatnosti našej krajiny.

To, že tak urobil aj pri okrúhlom 25. výročí, považujem za necitlivé, až neslušné,“ povedal zas premiér Fico pre Nový Čas.

Vyznamenanie pre Petra Pitharta.

Len tak na okraj, nenašli sa na Slovensku iné osobnosti, ktoré sa významne zaslúžili o rozvoj jeho dobrého mena doma aj v zahraničí? Medzi ocenenými napríklad nie je žiaden športovec, hoci sú to práve športovci, vďaka ktorým znie slovenská hymna v zahraničí najčastejšie.

Najkontroverznejší…

Andrej Kiska vďaka svo­jim kauzám prišiel o značnú časť svojich voličov. Stratil tiež punc morálnej autority a pravdepodobne aj preto sa už opozícia, ktorá s ním počítala ako so svojím kandidátom na budúcoročné prezidentské voľby, začala ohliadať po novom kandidátovi.

Do Andreja Kisku ako prezidenta vkladala veľká časť občanov Slovenska veľké nádeje. Namiesto zjednotenia krajiny ju však stále viac a viac rozdeľuje.

Slovensko skrátka ešte nikdy nemalo prezidenta, ktorý by tak výrazne zapĺňal stránky bulvárnych plátkov…

ano, foto: SITA, facebook

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In Slovensko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

KOMENT 40/2018: Na problémy Británie nezaberá ani premiérkin tanec

Britská premiérka Theresa Mayová sa všemožne snaží vyriešiť problém zvaný Brexit. Najnovši…