Atómová elektráreň, ktorá sa zmenila na továreň smrti

Elektráreň v Černobyle po výbuchu.

V týchto dňoch uplynie už 41 rokov od chvíle, kedy do prevádzky spustili ukrajinskú jadrovú elektráreň Černobyľ. Dlho ospevovaný sovietsky projekt sa však behom necelých 10 rokov zmenil na najväčšiu hrozbu pre Európu.

História černobyľskej jadrovej elektrárne sa začala písať v roku 1970, kedy sa začalo s jej výstavbou. V pláne bolo vybudovať na severe Ukrajiny neďaleko hraníc s Bieloruskom najväčšiu jadrovú elektráreň na svete.

V súvislosti s jej výstavbou bolo vybudované aj mesto Pripjať, ktoré malo slúžiť ako jej satelitné mesto. Vyhliadky do jej budúcnosti boli skutočne veľké. 12 reaktorov a vytvorenie akéhosi regionálneho centra.

Prvý reaktor bol do prevádzky uvedený 27. septembra 1977, kedy elektráreň ožila a začala plniť svoju funkciu. O rok neskôr bol otvorený aj druhý reaktor, tretí svoju činnosť začal v roku 1981 a posledný štvrtý začal pracovať v roku 1983.

Ďalšie dva reaktory, ktoré boli rozostavané však do prevádzky nikdy uviesť nestihli. Za všetko môže obrovská katastrofa, ktorá Ukrajinu a celú Európu postihla 26. apríla 1986.

Osudná chyba operátora

V skorých ranných hodinách došlo v poslednom dostavanom štvrtom reaktore k veľkej chybe, ktorá odštartovala sleď tragických udalostí. Tým predchádzal experiment, ktorý bol naplánovaný tesne po polnoci 26. apríla 1986.

Spočiatku postupoval experiment podľa plánu. Po niekoľkých minútach sa však výkon reaktora radikálne znižoval. Pracovník, ktorý bol v tom čase v službe ale včas zareagoval a znižovanie výkonu sa mu podarilo dostať pod kontrolu a experiment pokračoval podľa plánov.

Chyby sa následne dopustil ďalší operátor, ktorý pustil vodu do reaktora. Tá sa do reaktora začala valiť veľkou rýchlosťou. Nik z pracovníkov nočnej zmeny ani netušil, že s reaktorom nie je niečo v poriadku.

Pár sekúnd pred katastrofou sa pracovníkom rozsvietili kontrolky, keďže teplota v reaktore prudko stúpla a tlak v ňom bol viac než kritický. Katastrofe nezabránilo ani núdzové opatrenie vypnutia reaktora.

Ten totiž na vypnutie nijako nereagoval. Presne o 01:24 dal o sebe reaktor vedieť v tom najhoršom zmysle slova. Došlo k obrovskej explózii, ktorá do ovzdušia vypustila extrémne množstvo rádioaktívneho žiarenia. Jeho prvými obeťami sa stali hasiči, ktorí sa snažili požiar uhasiť.

Tajomstvo, ktoré obletelo svet

Ani po uhasení požiaru neprestával byť reaktor hrozbou. Stále totiž do vzduchu vysielal obrovské množstvo smrtiaceho žiarenia. Aj napriek veľkej hrozbe pre celú Európu sa líder Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov rozhodol celú katastrofu pred svetom utajiť.

Život ľudí pokračoval v zabehnutých koľajách. Varovanie nedostali ani obyvatelia mesta Pripjať, ktoré bolo od elektrárne vzdialené len 3 kilometre. Až po viac ako dni odo dňa havárie dostali obyvatelia prvé informácie o tom, čo sa v Černobyle stalo a konečne boli z nebezpečného priestoru evakuovaní.

Neboli však jediní, ktorí sa nachádzali v bezprostrednom ohrození. Oblak s rádioaktívnym žiarením vietor zavial aj do vzdialenejších krajín. Najviac postihnutými krajinami bolo susedné Bielorusko a Ukrajina, z ktorej rádioaktívne oblaky putovali do celého sveta.

Túto situáciu mal vyriešiť betónový kryt, ktorým bola smrtiaca elektráreň zaliata, aby do ovzdušia nevysielala žiarenie. Aj napriek tomuto kroku sa oblasť stále nachádza medzi rizikovými. Pôda, rastliny a aj živočíchy môžu byť v tejto oblasti stále kontaminované.

Zo zakázaného mesta turistická destinácia

Niekoľko rokov patrilo mesto Pripjať aj okolie černobyľskej elektrárne k nebezpečným a zakázaným oblastiam. Po rokoch tam však začali prúdiť davy turistov, ktorých mesto duchov a samotná elektráreň hrôzy, láka.

Nielen Pripjať, ale aj príroda zostáva pre ľudí zaujímavá. Turisti sem chodia obdivovať niekoľko druhov živočíchov, ktoré v takomto spolunažívaní nenájdete nikde inde.

puma, foto: SITA