BYSTRIANSKY: Kotrmelec nezávislosti

Peter Kažimír bol nepochybne jedným z najlepších ministrov Ficových vlád. Na rozdiel od takého Roberta Kaliňáka, ktorý po sebe zanechal políciu plnú mafiánskych vplyvov od Bödöra až po Kočnera, po Kažimírovi predsa len zostalo niečo dobré.

Nik mu nemôže uprieť, že okresal daňové úniky v DPH, že bol celkom obstojnou hrádzou, ktorá zabránila Ficovi či Dankovi absolútne rozvrátiť verejné financie.

Nesporne jednou z jeho najväčších zásluh je zavedenie posudzovania veľkých projektov princípom hodnoty za peniaze, hoci vymožiteľnosť nástroja je stále blízka nule.

O niečo menšiu zásluhu má na znižovaní deficitu verejného rozpočtu. Vlastne ju nemá prakticky žiadnu. Deficit znížil tým, že zaviedol nové dane či zvýšil staré dane aj s odvodmi.

Predovšetkým mu však pomohli vyššie príjmy rozpočtu, plynúce z vysokého ekonomického rastu. Tých bolo oproti roku 2013, keď usadol do kresla ministra financií, dokopy až o 8,5 miliardy eur viac.

Je to obrovská suma, rovná polke ročných výdavkov vlády. Tomu sa hovorí, že mal jednoducho šťastie. To už nemal, keď si jeho šéf Fico zmyslel, že ústavným zákonom zmrazí dôchodkový vek.

Hlúposť na kvadrát. V čase keď sa počet pracujúcich na jedného penzistu má pre zlú demografiu znížiť z troch na menej ako jedného, to bez zvýšenia odvodov alebo zníženia dôchodkov môže viesť až k bankrotu celej ekonomiky.

Voči tomu sa mal Kažimír zásadne vymedziť, hoc aj pohroziť demisiou. Nestalo sa. Zmohol sa len na to, že alibisticky kýval plecami. Veľké zlyhanie číslo jeden.

Zlyhanie číslo dva je ešte závažnejšie. Je to spôsob, akým sa Kažimír dopracoval ku guvernérskej stoličke. Je viac ako silné podozrenie, že to bolo po dohode s terajším guvernérom Makúchom.

Kažímír mu mal dopomôcť, aby sa stal guvernérom aj v druhom funkčnom období, za čo sa mu odplatil tým, že sa dva roky pred skončením obdobia vzdal funkcie v prospech podpredsedu Smeru.

Je to absurdné a flagrantné porušenie nezávislosti NBS, ktoré jej vyplýva z ústavy aj zákona. Kažimír po sebe zanechal zopár nadčasových a dobrých vecí.

No jeho alibistický postoj pri schvaľovaní penzijného stropu a to, ako sa katapultoval na guvernérske kreslo v Národnej banke, zanechalo po ňom škvrnu zbabelosti s totalitným zápachom. A ten budeme cítiť ešte poriadne dlho.

Ján Bystriansky, ekonomický analytik