Ekonomické dopady ruskej invázie

Veľké straty na životoch, ľudské utrpenie, materiálne škody, humanitárna kríza…to je len zlomok toho, čo so sebou akákoľvek vojna prináša. Ekonomicky však nebude trpieť len napadnutá krajina, ale aj agresor a v dnešnej globalizovanej dobe aj všetky ostatné štáty sveta. Rastúce ceny potravín, energií, klesajúce meny, rastúca inflácia – to všetko nás v dôsledku ruskej invázie na Ukrajine čaká v najbližšom období.

Medzinárodný menový fond (MMF) varoval, že ruská invázia na Ukrajinu a sankcie uvalené na Rusko budú mať vážny dosah na globálnu ekonomiku.

„Situácia síce zostáva vysoko premenlivá a vyhliadky sú mimoriadne neisté, ekonomické následky sú už v tejto chvíli veľmi vážne,“ upozornil MMF.

Chudobní sú najzraniteľnejší

Ceny potravín a energií v uplynulých dňoch prudko stúpli, čo ešte podporilo aj predtým vysoké inflačné tlaky, ktoré nedokázali centrálne banky a vlády utlmiť.

Experti americkej banky JPMorgan Chase znížili predpoveď rastu globálnej ekonomiky v tomto roku približne o 1 percentuálny bod a približne rovnako zvýšili inflačnú prognózu.

„Cenové šoky zasiahnu celý svet, predovšetkým chudobné domácnosti, pre ktoré sú potraviny a pohonné látky vyššou časťou výdavkov,“ uviedol MMF.

„Ak by konflikt eskaloval, ekonomické škody budú o to viac devastujúce. Sankcie uvalené na Rusko budú mať tiež výrazný vplyv na globálnu ekonomiku a finančné trhy.“ Vlády musia podľa MMF nájsť spôsob, ako pomôcť najzraniteľnejším domácnostiam vykompenzovať nárast životných nákladov.

Chaotické trhy

Vývoz plynu z Ruska, ktorý pokrýva viac než tretinu spotreby v Európe, podobne ako vývoz ruskej ropy zatiaľ pod sankcie západných štátov nespadá.

Ruský plynárenský koncern Gazprom v pondelok opäť potvrdil, že dodávky do Európy cez územie Ukrajiny sú naďalej stabilné a v súlade s požiadavkami zákazníkov.

Trhy sa však stále obávajú, že neskôr dôjde k výpadkom. USA totiž dali najavo, že spolu s európskymi partnermi zvažujú zákaz dovozu ruskej ropy a produktov z nej. Na túto neistotu zareagoval aj trh.

Ceny plynu v Európe vyskočili v pondelok na nový rekord. V jednom momente vyskočila cena plynu o takmer 80 % na vyše 340 eur za megawatthodinu (MWh).

V jednom z najchaotickejších obchodovaní, aké trhy doteraz zaznamenali, dosiahol referenčný európsky kontrakt na plyn na burze v Amsterdame 345 eur/MWh.

V porovnaní s predchádzajúcim obchodovaním to znamená rast o 79 %. Neskôr sa rast zmiernil a predpoludním sa cena pohybovala okolo 256 eur/MWh. Aj to však oproti piatkovej (4. 3.) priemernej cene predstavuje rast o 33 %.

Dvojnásobná cena ropy

Okrem prudkého zvýšenia ceny plynu vyskočili nahor aj ceny ropy, pričom cena Brentu sa priblížila k 140 USD (128,10 eura) za barel (159 litrov).

Podľa analytikov je potrebné v krátkodobom horizonte počítať s výrazným rastom cien komodity, pričom vylúčiť sa nedá ani 150 USD/barel.

Analytici Bank of America zasa uviedli, že v prípade zablokovania väčšiny ruského vývozu ropy by na trhu mohlo chýbať minimálne 5 miliónov barelov.

To by mohlo viesť až k zdvojnásobeniu ceny ropy z nedávnych približne 100 USD na 200 USD za barel. Analytici JP Morgan odhadujú rast cien ropy v tomto roku na približne 185 USD/barel.

Rusko je v prípade ropy a ropných produktov dokopy najväčším vývozcom na svete. Export z Ruska dosahuje približne 7 miliónov barelov denne, čo predstavuje zhruba 7 % z celosvetového objemu.

Rubeľ padá

Na tvrdé sankcie uvalené na Rusko reaguje aj miestna mena. Rubeľ sa od začiatku roka voči doláru oslabil o viac než 40 %, pričom jeho pád sa výrazne zrýchlil po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu.

Vo voľnom páde pokračoval aj na začiatku nového týždňa a jeho kurz sa dostal na nové rekordné minimum. Rubeľ sa v pondelok podľa údajov Refinitiv oslabil na 133,5 RUB/USD po tom, ako v piatok (4. 3.) uzavrel na 121,037 RUB/USD. Na obchodnej platforme EBS ruská mena padla až na 141 RUB/USD.

Oligarchovia prichádzajú o miliardy

Sankcie uvalené na Rusko podľa analytikov už vymazali približne tretinu majetku dvadsiatich najbohatších Rusov. Vplyv sankcií na ruských oligarchov spoločne s kolapsom rubľa a ruskej ekonomiky spôsobilo rýchly koniec éry jednej triedy ruských elít po celom svete.

Najbohatší Rusi mali v uplynulých týždňoch prísť už o 80 miliárd USD (73,2 miliardy eur). A čakajú ich zrejme ďalšie výrazné straty, keďže sankcie začínajú pôsobiť.

V uplynulých dňoch úrady zhabali dve megajachty – Dilbar patriacu Ališerovi Usmanovovi a Amore Velo Igora Sečina. Britskí ministri tiež požadujú zhabanie nehnuteľností ruských miliardárov v Spojenom kráľovstve.

Vytvorila sa tiež nová globálna pracovná skupina, ktorej úlohou je hľadať majetky Rusov na sankčných zoznamoch. Podľa expertov je to zrejme len začiatok.

Majetok Usmanova, na ktorého Európska únia (EÚ) uvalila sankcie v pondelok (28. 2.), sa podľa Bloombergu znížil o 1,7 miliardy USD na 19,5 miliardy USD.

Najbohatší Rus, Vladimir Potanin, ktorý zatiaľ nie je na sankčných zoznamoch, prišiel o necelú štvrtinu majetku, ktorého hodnota sa znížila na 25 miliárd USD.

Najprudší prepad hodnoty majetku zaznamenal Gennadij Timčenko, ktorý kontroluje Volga Group, z 22 miliárd USD na 11 miliárd USD.

Šéf plynárenskej firmy Novatek Leonid Mikhelson prišiel o 10,5 miliardy USD, keď hodnota jeho majetku padla na 22 miliárd USD. Medzi ďalšími zaznamenal veľkú stratu ťažobný magnát Alexej Mordašov, ktorého majetok sa zmenšil o 5,6 miliardy USD na 22 miliárd USD.

red, TASR, foto: shutterstock, TASR/AP