Ekonomika si začiatkom roka polepšila, rástli aj platy a zamestnanosť

Slovensko pokračuje v dynamickom ekonomickom raste. Čísla o zlepšujúcej sa ekonomike pritom nezostávajú len v správach štatistického úradu. Prenášajú sa aj do vyššej zamestnanosti a rýchlejšieho rastu platov. Väčšia ponuka pracovných príležitostí spôsobuje, že našinci pracujúci v zahraničí sa vo väčšom počte vracajú domov.

Odhady ekonómov sa potvrdili. Slovenská ekonomika pokračuje v raste. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa hrubý domáci produkt (HDP), teda celková produkcia tovarov a služieb v ekonomike, v prvom štvrťroku tohto roka zvýšila o 3,6 %.

Ekonomike pohol mierny finiš v závere roka, za ktorým sú najmä investície a spotreba domácností, export sa mierne spomalil. „Ekonomický rast na Slovensku sa v súlade s očakávaniami ďalej zrýchľoval, a to aj napriek tomu, že dynamika rastu externého dopytu sa v úvode roka spomalila,“ okomentoval výsledky ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Priemerný rast sa v celej EÚ spomalil o tri desatiny na 2,8 %. Z tohto pohľadu sa výsledky slovenskej ekonomiky javia ako mierne nadpriemerné a je možné znovu hovoriť o zmierňovaní rozdielov medzi vyspelou časťou únie a Slovenskom.

Pomalší partneri

Spomaľuje sa aj rast našich najväčších obchodných partnerov – Nemecka a Česka, domáci dopyt preto zvyšuje svoju váhu v štruktúre ekonomiky. „Spotrebu domácností ťahá nahor naďalej najmä silný trh práce, ktorý vykazuje známky prehrievania sa, čo sa prejavilo aj na zrýchlení rastu miezd.

Silnejší nominálny rast miezd plne kompenzoval rýchlejší rast cien,“ povedal Koršňák. Myslí si, že sa už blížia prvé známky cyklického vrcholu, teda spomalenia rastu alebo stagnácie, keďže spotrebiteľská dôvera domácností mala v úvode roka klesajúcu tendenciu.

Zásadné zmeny však v najbližších mesiacoch ekonóm neočakáva. „Dôvera naďalej ostáva vysoko nad úrovňou dlhodobého priemeru a zatiaľ naznačuje skôr veľmi jemné mäkké pristátie, náhly pokles spotreby domácností sa aktuálne javí ako vysoko nepravdepodobný,“ dodal Koršňák.

Okrem spotreby ťahali ekonomiku aj investície, ktoré stúpli až o vyše 12 %, pomohli aj verejné investície štátu. „Výraznejšie sa rozbehli investície do budov na bývanie, infraštruktúrnych stavieb a do produktov duševného vlastníctva,“ komentuje vývoj v ekonomike Národná banka Slovenska.

Platy idú hore

Rast ekonomiky nezostáva len v tlačových správach štatistického úradu. Prejavuje sa aj vo väčšej ponuke práce a vyšších platoch. Mzda priemerne zarábajúceho pracovníka medziročne v úvode roka stúpla po odpočítaní rastu cien až o 4,1 % na 955 € hrubého mesačne.

„Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetviach finančné a poisťovacie činnosti (1 904 €), informácie a komunikácia (1 866 €) a dodávka elektriny, plynu a pary (1 728 €),“ uvádza sa v správe štatistického úradu.

Naopak, najmenej zarábali ľudia v ubytovacích a stravovacích službách (527 €) a v stavebníctve (661 €). Tlak na ďalší rast miezd pochádza najmä z nedostatku pracovnej sily u nás, ktorý sa prejavuje tak, že napriek asi 150 tisíc nezamestnaných máme až 80 tisíc neobsadených voľných pracovných miest.

Je to spôsobené najmä nízkou kvalifikáciou zamestnancov a neochotou našich ľudí sťahovať sa za prácou. „Dynamika rastu priemernej mzdy by sa mohla v tomto roku ďalej zrýchľovať. Vyššia inflácia však mala bude z dynamiky rastu miezd mierne ukrajovať,“ hovorí Koršňák.

Ľudia sa vracajú domov

Zamestnanosť stúpla u nás oproti koncu minulého roka približne o desaťtisíc osôb. Pre nové pracovné miesta zaznamenalo Slovensko mierne pozitívny trend v odchode ľudí za prácou do zahraničia.

Viacerí z nich sa vrátili domov na Slovensko, počet našincov krátkodobo pracujúcich v zahraničí (do 1 roka) tak klesol o vyše 13 tisíc na zhruba 142 tisíc osôb.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock