Ekonomika Ekonomika únie sa prudko spomalila, kríza klope na dvere Publikované 7. novembra 2018 0 0 Ekonomické spomalenie sa stáva realitou, kríza už začína klopať na dvere. Signálov o tom stále pribúda. Klesajú rôzne ekonomické ukazovatele, ktoré s určitým predstihom predpovedajú vývoj ekonomík. Viaceré centrálne banky sprísňujú menovú politiku. Nálady ľudí a podnikateľov ohľadne budúcej ekonomickej situácie sa postupne zhoršujú. Inflácia, naznačujúca prehrievanie, v únii stúpa. Už aj „tvrdé“ dáta naznačujú, že v Európe dochádza k ekonomickému ochladeniu. Hrubý domáci produkt, teda celková produkcia tovarov a služieb v ekonomike, rástol v treťom štvrťroku v eurozóne, aj v Európskej únii, pomalšie. Ekonomika eurozóny, teda jadro únie, ktoré tvorí 19 krajín používajúcich euro, vzrástla v treťom štvrťroku o 1,7 percenta. Je to o tretinu menej ako koncom minulého roka. Ide o najpomalší rast od konca roku 2014. Podobná situácia je v celej únii (28 krajín), kde je rast takisto najnižší za posledné štyri roky. Menový fond pribrzdil Dáta zo štatistického úradu potvrdili trend z nedávnej prognózy Medzinárodného menového fondu, ktorý v polovici októbra znížil odhad ekonomického rastu pre celú svetovú ekonomiku o 0,2 percentuálneho bodu. „Riziká smerom nadol sa za posledný polrok zvýraznili, zatiaľ čo pozitívne prekvapenia sa zdajú byť čoraz menej pravdepodobné. Na rast negatívne pôsobia zvyšujúce sa úrokové sadzby, obchodné konflikty a turbulencie na trhoch rozvíjajúcich sa ekonomík, ktoré trpia slabšími fundamentmi a vyšším politickým rizikom,“ komentuje aktuálne dianie vo svetovej ekonomike hlavná analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Na zhoršení prognózy sa podľa nej okrem slabnúceho rastu eurozóny prejavila nižšia výkonnosť Japonska a Veľkej Británie. „Geopolitické riziká, ako napríklad Brexit, pretrvávajú,“ doplnila výpočet dôvodov ekonómka. Slovensko nezostáva mimo diania. Práve naopak, situácia vo svetovej ekonomike, najmä však v tej európskej, sa nás bytostne dotýka. Budúci rok ešte síce budeme podľa predpovedí ministerstva financií rásť okolo štyroch percent, najmä vďaka „infúzii“ od Jaguára, no potom sa rast začne pribrzďovať aj u nás. Kríza je normálny jav Kríza v ekonomike nie je nič neštandardné. Treba sa však na ňu pripraviť. Napríklad tvorbou rezerv. Kríza je súčasťou prirodzeného ekonomického vývoja. Potvrdzujú to aj závery rôznych výskumov, aj história. „Ekonomiku možno prirovnať k živému organizmu, na ktorý vplýva mnoho faktorov. Vývoj hospodárstva prirodzene nemôže mať neustále rastúcu tendenciu. Striedanie sa rastu a poklesu možno považovať za všeobecnú zákonitosť, ktorá v podmienkach trhového mechanizmu bezpochyby platí,“ uvádza vo vysokoškolskej práci na Bankovom inštitúte v Prahe Dáša Kovaľová. Gatesova predpoveď Príchod krízy predpovedá aj Bill Gates, miliardár a zakladateľ svetovej top IT firmy Microsoft. Na portáli businessinsider.com hovorí, že ekonomické ochladenie je isté, len nevie, kedy presne príde. Prirovnáva ho ku kríze z rokov 2008 až 2009. Vtedy skrachovalo vo svete veľa bánk, firmy prišli o obrovské zisky, štáty minuli na záchranu veľkých bánk a podporu nezamestnaných miliardy eur. Bez práce zostali v USA aj v Európe desiatky miliónov ľudí. Na Slovensku prišlo o prácu za pár mesiacov takmer 150-tisíc ľudí. Mnohí ďalší, čo prácu nestratili, sa museli vyrovnávať so značným poklesom platov. Ľudia sú však podľa Gatesa pripravení na krízu o čosi lepšie ako pred dekádou. „Napriek tejto predpovedi som optimistický, nakoľko inovácie a kapitalizmus zlepšujú situáciu pre ľudí,“ citujú HN miliardára Gatesa. Aj vláda priznáva, že kríza raz príde Z úst niektorých politikov vládnej koalície sa ešte donedávna ozývali hlasy o tom, že ekonómovia aj opozícia krízou len strašia ľudí. Dnes už aj samotná vláda priznáva, že sa blíži. V návrhu rozpočtu na najbližšie tri roky, ktorý v prvej polovici októbra schválil Pellegriniho kabinet, je vyčlenená aj rezerva na „vývoj ekonomického cyklu v sume 180 miliónov eur v roku 2020 a pol miliardy eur v roku 2021“. Ide o balík peňazí, ktorý by sa použil v prípade, že príjmy rozpočtu z daní a odvodov by výrazne klesli pre nižšie zisky firiem a vyššiu nezamestnanosť. Tá robí z bývalých zamestnancov a platcov daní a odvodov tých, ktorí už do štátneho rozpočtu neodvádzajú nič, ale, naopak, čerpajú z neho zdroje v podobe dávok v nezamestnanosti. Navrhnutá rezerva je však veľmi malá a nebude stačiť na výpadky rozpočtových príjmov. Preto budeme čeliť veľkému nárastu štátneho dlhu, čo výrazne zníži konkurencieschopnosť Slovenska na medzinárodných trhoch a spomalí, ak nie zastaví, dobiehanie životnej úrovne vyspelých západných krajín. Čo a kto signalizuje, že kríza sa blíži • výrazné spomalenie ekonomického rastu v EÚ a eurozóne – štatistický úrad EÚ, Eurostat • zníženie odhadu svetového ekonomického rastu o 0,2 percentuálneho bodu v tomto a budúcom roku – Medzinárodný menový fond • pokles nemeckého Ifo indexu – zhoršenie nálad a očakávaní podnikateľov ohľadne budúceho ekonomického rastu v SRN (údaje naznačujú pokračovanie rastu nemeckej ekonomiky, avšak s rizikom spomalenia) – nemecký inštitút Ifo • prudký pokles nemeckého ZEW indexu o 14,1 bodu – len raz v histórii klesol tak výrazne – po referende o Brexite vo Veľkej Británii v júli 2016. Hlavné negatívne vplyvy: diskusie o obchode medzi USA a Čínou, negatívne očakávania vo vývoji nemeckého exportu, ktoré naznačujú už aj „tvrdé“ čísla, obavy z „tvrdého Brexitu“, ktoré sa stávajú reálnejšími a nestabilná situácia vo vládnej koalícii v Nemecku – Centrum pre európsky ekonomický výskum (ZEW) • prehrievanie ekonomík eurozóny naznačuje nárast inflácie na 2,2 percenta, teda nad 2-percentný inflačný cieľ Európskej centrálnej banky – štatistický úrad EÚ, Eurostat Ján Bystriansky, foto: shutterstock
