Fico odštartoval dôchodkové preteky v populizme

Expremiér Fico pokračuje aj po svojom odstúpení v politike podľa hesla: „Nikto vám nemôže dať toľko, ako vám ja môžem sľúbiť.“ Zlou správou pre ekonomiku aj ľudí je, že v tejto pokrivenej politike mu už začali sekundovať aj niektoré opozičné strany.

Dôchodky sa opäť stali predmetom politického boja. Koaličné strany sa predháňajú v tom, kto sa voličom viac zapáči. Expremiér Robert Fico navrhol, aby sa odchod do dôchodku zastropoval na 65 rokoch.

A to rovno ústavným zákonom. Súčasná legislatíva, ktorú schválila jednofarebná vláda Smeru, totiž postupne zvyšovala vek odchodu do dôchodku a žiadnu hornú hranicu pritom neurčovala.

Návrhy „z brucha“

Ficovmu návrhu konkuroval šéf parlamentu Andrej Danko (SNS), ktorý povedal, že chce strop na 64 rokov. Tieto návrhy majú miliardové dopady na rozpočet a dlh. Ani jeden z vrcholných politikov sa neunúval, aby si dal predtým urobiť kvalifikovaný prepočet.

Bez analýz zodpovední politici návrhy nedávajú. Časť opozície sa vyľakala a začala im sekundovať. Šéf OĽaNO Igor Matovič povedal, že je ochotný návrh podporiť, ak koalícia príjme jeho požiadavku, aby ženy išli za každé dieťa o rok skôr do dôchodku.

Na ústavný zákon koalícia nemá dosť hlasov, potrebuje aj tie opozičné. Sme rodina povedala, že je pripravená návrh podporiť. Do Ficovej populistickej hry sa zatiaľ nezapojila SaS.

Analytici: ohrozujú rozpočet a penzie

Ekonómovia varujú, že podobné návrhy, ktoré ani nie sú analyticky prepočítané, môžu ohroziť platobnú schopnosť štátneho rozpočtu plniť si svoje záväzky, teda aj schopnosť uhrádzať v plnej výške penzie, na ktoré by dôchodcovia mali nárok.

„Takýto návrh by znamenal krok späť pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií a ohrozenie budúcich dôchodkov,“ uvádza sa vo vyhlásení Klubu ekonomických analytikov (KEA), ktorý združuje asi tridsiatku slovenských ekonómov.

Budúcim dôchodcom podľa KEA nepomôže ústavný zákon o strope dôchodkového veku, ale „praktické opatrenia, ktoré pripravia krajinu na starnutie a zmiernia úbytok populácie v aktívnom veku“.

Základným problémom je, že ľudia u nás starnú a na jedného penzistu pracuje stále menej ľudí. Podľa najnovších demografických štatistík je nás už viac ako polovica ľudí nad 40 rokov, kým pred 25 rokmi to bolo hranica, ktorá delila populáciu na dve polovice iba 32 rokov.

V tom období pripadalo na sto detí do 14 rokov asi 45 seniorov nad 65 rokov, dnes je to už 99 seniorov. „Ak sa niečo nezmení, budeme patriť k najstarším štátov v Európskej únii,“ povedala šéfka odboru štatistiky obyvateľstva na Štatistickom úrade Zuzana Podmanická.

Vyššie odvody alebo nižšie penzie

O tom, že Ficov návrh je iba populistickým výkrikom prakticky nik nepochybuje. Vek odchodu do dôchodku sa v súčasnosti posúva zhruba o dva mesiace každý rok. Hranicu 65 rokov tak dosiahneme až v roku 2038, teda o 20 rokov. Riešiť to teraz zastropovaním v ústave je „vylamovaním otvorených dverí“.

Ak by sa do roku 2038 v demografii u nás nič zásadne nezmenilo a rodilo by sa stále málo detí, pre zachovanie súčasných reálnych úrovní penzií by bolo  potrebné podľa ekonómov z KEA „buď zvýšiť už dnes vysoké odvody alebo by museli musieť ľudia ísť do penzie s nižším priznaným dôchodkom“.

Ďalším riešením, ktoré populisti typu Fico alebo Kotleba, a pridáva sa k nim aj šéf SAS Richard Sulík, odmietajú, je podľa ekonómov prijať výrazne viac kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia.

„Kým politici uvedené praktické kroky pre lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému neurobia, navrhovaný strop dôchodkového veku je len ďalším nekrytým sľubom,“ uvádza sa vo vyhlásení KEA.

Ako vláda zabezpečí, aby si ľudia v budúcnosti dlhšie užívali dôchodok

Ján Bystriansky, foto: SITA