Domov Ekonomika Fico straší bankami. Prekrýva tým Glváča a neschopnosť vlády hospodáriť bez dlhu

Fico straší bankami. Prekrýva tým Glváča a neschopnosť vlády hospodáriť bez dlhu

0
0

Neschopnosť šetriť v rozpočte maskuje vláda kreatívnym účtovníctvom. Zvýšila bankový odvod, aby vylepšila čísla v rozpočte. Zákon jej však peniaze z odvodu nedovoľuje použiť na nič iné, len na ochranu bánk, ak bude kríza. Fico sa tvári, že peniaze pôjdu na sociálne balíčky. Republiková únia zamestnávateľov varuje, že vláda ohrozuje stabilitu celej ekonomiky. Navyše hrozí, že odvod napokon zaplatia obyčajní ľudia cez vyššie poplatky a úroky.

Dôležité okamihy v politickej kariére Roberta Fica boli sprevádzané nebezpečnými postojmi, ktoré ohrozovali krajinu a jej občanov. V roku 2004, keď Slovensko stálo pred referendom o vstupe do Európskej únie, sa čoraz silnejší Smer vyjadroval o členstve Slovenska v únii veľmi nejednoznačne.

Skôr to vyzeralo, že je proti. Nepridal sa ani do kampane väčšiny politických strán, ktoré presviedčali ľudí, aby sa zúčastnili referenda. Prišli takmer všetci lídri parlamentných strán, aj Vladimír Mečiar, chýbal iba Fico. Referendum prešlo len tesne.

Ficov lapsus s eurom

Druhý lapsus vyrobil Fico v roku 2006 krátko potom, ako sa stal premiérom. Hoci bolo už všetko pripravené na vstup Slovenska do eurozóny (prijatie eura), Fico prehlásil, že Slovensko zavedie euro len ak to bude pre krajinu výhodné.

Všetky seriózne analýzy, vrátane tých, ktoré urobili v Národnej banke Slovenska (NBS), unisono tvrdili, že v eurozóne nám bude lepšie. Slovenskou korunou to vtedy poriadne otriaslo, začala sa oslabovať, hoci dovtedy silnela.

Fica si preto vtedy predvolal guvernér NBS Ivan Šramko, vysvetlil mu situáciu a zo stretnutia už odchádzal iný Fico. Našťastie.

Peniaze „v ponožke“

Tretiu hlúposť s potenciálne veľmi zlým dopadom na slovenskú ekonomiku urobil expremiér a šéf Smeru Fico minulý týždeň.

Zvýšenie bankového odvodu, ktorý aj po jeho tlaku, schválila vláda, Fico okomentoval slovami, ktoré by mohli spôsobiť vážne problémy v bankovom sektore a následne v celej ekonomike.

Podnikanie bánk pre ich zisky pripodobnil k „zarábaniu na drogách a obchode s bielym mäsom“. Zaklincoval to výrokom, že úroky v bankách sú veľmi nízke a pre ľudí je lepšie, keď si „nechajú peniaze doma“.

Toto tvrdenie je zvlášť nebezpečné. Banky dnes tvoria krvný obeh ekonomiky. Zabezpečujú financie pre podniky, ktoré častokrát potrebujú vykryť nielen investičné, ale aj rôzne prevádzkové finančné potreby.

Jednoducho, banky sú prostredníkom medzi tými, ktorí majú dočasne voľné zdroje a nevedia čo s nimi, a tými, ktorí ich práve potrebujú.

To sú najmä súkromné firmy, ktoré zamestnávajú väčšiu ľudí na Slovensku. Ak niekto vyzýva ľudí, aby si peniaze držali doma, neprimeraným spôsobom hazarduje s ekonomikou.

Ekonomika potrebuje stabilné banky

„Stabilita a ziskovosť bánk a bankového sektora je jedným z kľúčových atribútov pre zdravé fungovanie celej národnej ekonomiky, najmä v dôsledku  poskytovania dostatočného objemu úverovania pre obchodné spoločnosti, štát a jeho obyvateľov,“ uvádza v reakcii na Ficove nepremyslené výroky Slovenská banková asociácia.

Navyše, ziskovosť bánk nie je až tak ozrutne vysoká. V hodnotení ukazovateľa, ktorý porovnáva podiel zisku na vlastnom majetku, je na Slovensku až 80 tisíc firiem lepšie ako komerčné banky.

Dokonca aj pochybná firma, B.A. Haus, v ktorej kedysi ako spoluvlastník figuroval aj bývalý minister financií, aj dopravy Ján Počiatek (Smer) a súdom odsúdený daňový podvodník Ladislav Bašternák, je v tomto ukazovateli lepšia ako banky.

Kočner a diera v rozpočte

Zvýšenie bankového odvodu, ktorý minulý týždeň schválila vláda, má dva aspekty. Prvý je politický. Fico ním prekrýval kauzu podpredsedu parlamentu a Smeru Martina Glváča, ktorý intenzívne komunikoval s Mariánom Kočnerom, podozrivým z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Mal mu pomáhať dosadzovať jeho ľudí na lukratívné a vplyvné pozície v štáte, cez ktoré si chcel Kočner zabezpečiť „biznis“ s daňovými únikmi alebo mať vplyv na chod tajných služieb.

Kreatívne účtovníctvo ministerstva financií

Druhým aspektom je neschopnosť vlády hospodáriť zodpovedne a zabezpečovať chod štátu bez nadmerného zadlžovania sa. Preto minister financií Ladislav Kamenický hľadá zdroje, kde sa dá.

Jedným z nich je návrh zvýšiť bankový odvod z 0,2 na 0,4 percenta, ktorý sa neplatí zo zisku, ale z hodnoty vkladov a hypotekárnych záložných listov. Vláda tým do rozpočtu získa dodatočných 140 miliónov eur.

Tu je však problém. Vláda podľa zákona môže tieto peniaze použiť len na záchranu bánk, ktoré sa ocitnú v problémoch. Ak ich používa na rôzne sociálne balíčky, ktorými podpláca svojich voličov, je to protizákonné.

A zároveň to len ďalej zvyšuje už aj tak veľký dlh Slovenska. „Použitie prostriedkov k nakupovaniu pohľadávok nekorešponduje s účelom osobitného odvodu a nezlepšuje hospodárenie verejných financií.

Nezlepšuje ani prípadnú pripravenosť na riešenie finančných kríz. Ak sa použijú príjmy z bankového odvodu na krytie iných výdavkov, zvyšuje to podmienený dlh krajiny.

V prípade, že nastane banková kríza, prudko sa zvýši deficit aj dlh,“ povedal v rozhovore pre denník E výkonný riaditeľ Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák.

Preto by bolo podľa neho vhodnejšie, „ak by sa pri daných rozpočtových cieľoch príjmy z bankového odvodu očisťovali a nevytvárali tak priestor na dodatočné výdavky. Viedlo by to k rýchlejšiemu znižovaniu dlhu. A naplnil by sa zamýšľaný účel vytvorenia potrebného vankúša“.

Politické lízanky

Novysedlák dosť otvorene a odvážne naznačuje, že takýmito opatreniami sa vláda snaží zabezpečiť dostatočnú politickú podporu v blížiacich sa parlamentných voľbách.

„Súčasné zvýšenie sadzby a predĺženie platenia osobitného odvodu slúži na financovanie výdavkových priorít vlády. Neprispieva k dlhodobej udržateľnosti verejných financií či k pripravenosti Slovenska na riešenie finančných kríz.

Spôsob zaznamenania v metodike ESA2010 vytvára nesprávne motivácie pre politikov, ktorí krátkozrako používajú tento odvod na plnenie súčasných sľubov.

Je to však na úkor stability verejných financií v budúcnosti,“ povedal v „ečku“ Novysedlák. Podobný názor má aj Republiková únia zamestnávateľov, ktorá sa pre zvýšený bankový odvod obáva o stabilitu celej ekonomiky.

Zvýšený odvod banky zrejme zaplatia sčasti zo svojho zisku. Ale je veľmi pravdepodobné, že to povedie aj k zdraženiu bankových služieb. Napríklad k vyšším poplatkom za bankové účty alebo k zvýšeniu úrokov pre firmy a ľudí.

Ján Bystriansky, foto: SITA

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…