Ľudia na Slovensku šetria viac ako v minulosti, aj na horšie časy

Priemerná rodina si u nás odkladá z výplaty mesačne viac ako sto eur. Najmä na nepredvídané výdavky, keď sa napríklad pokazí práčka. Ale aj na horšie časy, ak živiteľ rodiny príde o prácu. Odborníci sa zhodujú, že domácnosti by na horšie časy mali mať rezervu minimálne vo výške 6-násobku priemerných mesačných výdavkov. Niektorí dokonca hovoria až o 15-násobku.

Správy o tom, že ľudia na Slovensku sa už dlhšie obdobie zadlžujú najrýchlejšie v EÚ, môžu na prvý pohľad vyzerať hrozivo. No situácia nie je až taká zlá, ako to občas prezentujú niektorí „apokalyptickí“ politici, ktorí hovoria, že ľudia si berú úvery preto, že zarábajú málo a nemajú z čoho žiť.

Priemerná domácnosť u nás je zatiaľ obozretná. Dokáže si aj našetriť, a to až 111 € každý mesiac. Z vybraných krajín strednej Európy si viac ako my nasporia len Rakúšania, ktorí si odložia bokom bezmála 260 € mesačne.

Sklon k sporeniu majú aj Česi, ktorí si mesačne odkladajú niečo vyše sto eur, ale menej ako my. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre Slovenskú sporiteľňu urobila firma IMAS International. Najmenej si šetrili Maďari, a to iba 65 € mesačne.

Česi myslia na penziu viac

„Vo všetkých krajinách sa našetrená suma zvyšovala. Kým ešte v roku 2018 bolo Slovensko výnimkou a neposunulo sa vpred s našetrenou sumou, tento rok si šetríme mesačne v priemere o 5 € viac ako vlani.

Slovákom sa totiž zvyšuje disponibilný príjem ich domácnosti,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková. Viaceré rodiny podľa nej však čelia vyšším výdavkom na bývanie a stravu, „čo im znemožňuje si ušetriť mesačne toľko, koľko by chceli“.

Ľudia u nás si šetria najmä preto, aby mali finančnú rezervu na nečakané výdavky, napríklad ak sa im pokazí práčka, alebo iný spotrebič. Podľa prieskumu to robí až 98 percent ľudí.

Ďalšie dôvody, prečo si šetríme je napríklad rekonštrukcia bytu, dovolenky alebo na dôchodok. „Na šetrenie si do budúcnosti ako prilepšenie k penzii myslí niečo vyše polovica ľudí na Slovensku,“ povedala Buchláková.

V Čechách si na dôchodok odkladá až 66 percent ľudí. Najmenej zo sledovaných krajín myslia na starobu v Srbsku, kde si na tento účel dáva peniaze bokom iba 17 percent obyvateľstva.

Hneď po výplate

Šetriť však treba vedieť, je to tak trochu veda a vo väčšej miere disciplína. Prvé dôležité pravidlo v sporení je, že danú sumu si treba odložiť hneď na začiatku mesiaca, respektíve hneď ako príde výplata.

Ak sa spoliehame, že odložíme až to, čo nám zostane na konci finančného mesiaca (obdobie medzi dvoma výplatami), tak vyjdeme zväčša na prázdno.

Všetci to poznáme – peniaze, ktoré máme v peňaženke alebo k dispozícii na bežné výdavky na bankovom účte, minieme vždy takmer do posledného eura.

Finanční poradcovia napríklad hovoria, že ak ideme na nákup do obchodu a máme vytipované, prípadne aj na papieri napísané tovary, ktoré si chceme nakúpiť, v drvivej väčšine prípadov vyjdeme z obchodu s nákupom, ktorý je oveľa väčší ako sme plánovali.

„Najdôležitejším pravidlom je sporiť pravidelne, nie iba sporadicky, keď nám ostane niečo navyše. Ideálne je preto nastaviť si trvalý príkaz v ten istý deň v mesiaci hneď potom, ako nám pípne na účte výplata.

Odmeny v práci alebo preplatok za energie by sme mali využiť na zvýšenie sumy, ktorú si mesačne odkladáme. Nemali by byť jediným zdrojom nášho sporenia,“ uvádza sa v analýze na serveri touchit.sk.

Ľudia si toto zlaté pravidlo šetrenia začínajú uvedomovať. „Čoraz viac Slovákov si odkladá istú sumu peňazí každý mesiac hneď po výplate. Menej ako polovica si odkladá len to, čo im zostane. Častokrát ide len o pár eur,“ povedala Buchláková.

Rezerva na horšie časy

Ďalším veľmi dôležitým pravidlom a zároveň dôvodom, prečo by sme si mali šetriť sú horšie časy. Napríklad keď prídeme o zamestnanie alebo sme dlhodobo práceneschopní.

Odborníci na šetrenie odporúčajú, aby sme pre tento prípad mali na účte (alebo iným spôsobom) odloženú rezervu vo výške 6-násobku našich mesačných výdavkov, aby sme bez problémov mohli ustáť ťažšie obdobie, ktoré v živote človeka z času na čas nastane.

Pri kalkulácii našich mesačných výdavkov však treba pamätať aj na tie, ktoré neuhrádzame pravidelne každý mesiac. „Na dosiahnutie dostatočnej finančnej rezervy si treba spraviť najskôr analýzu svojich mesačných výdavkov.

Mali by sme pritom myslieť na pravidelné výdavky, ako sú potraviny, hypotéka či na výdavky bývanie alebo oblečenie, ako aj tie nepravidelné – poistka za auto, nedoplatok za energie, výnimočné výdavky, akými sú narodeniny či Vianoce,“ odporúča server touchit.sk.

Rezerva na rok a pol

Sú aj názory, že rezerva by mala byť oveľa vyššia ako polročné výdavky rodiny. Prísnejší názor má Národná banka Slovenska, ktorá sa však na celú situáciu pozerá aj optikou stability bankového sektora, za ktorú je zodpovedná.

Teda vníma nielen to, či je domácnosť schopná finančne „prežiť“ horšie časy, ale aj či sú takto zasiahnuté domácnosti schopné splácať úvery bankám. Problémy -v bankách totiž môžu narobiť šarapatu v celej ekonomike.

„Ak je domácnosť schopná pokryť deficit spojený s rozdielom medzi zníženým príjmom a výdavkami na splátky úverov a nevyhnutné životné náklady vo výške polovice životného minima prostredníctvom čerpania úspor počas aspoň 1,5 roka, predpokladáme, že sa vyhne zlyhaniu,“ uvádzajú analytici Národnej banky.

Tento predpoklad sa opiera o skúsenosti z predchádzajúcej svetovej ekonomickej a finančnej krízy z rokov 2009 až 2010.

„Ukázalo sa, že mnohé domácnosti, ktorým bol poskytnutý dostatočný čas na riešenie finančných ťažkostí, napríklad formou dočasného zníženia splátok, boli schopné situáciu vyriešiť bez zlyhania úveru,“ dopĺňa Národná banka.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock