Domov Ekonomika M. Viskupič: Inflačná pomoc musí byť adresná

M. Viskupič: Inflačná pomoc musí byť adresná

0
1

Koalícia minulý týždeň predstavila sociálne opatrenia v boji proti dramatickému rastu cien. Boj s infláciou plánuje vláda viesť kombináciou jednorazových a systémových riešení. Štátnu kasu opatrenia vyjdú v tomto roku 260 miliónov eur, budúci rok sa počíta s výdavkami v hodnote vyše 1,2 miliardy eur. Koalícia na tlačovej konferencii bez účasti SaS zatiaľ nepredstavila plán, ako tieto výdaje zaplatiť – spomenuté bolo len zvýšenie daní pre zhruba stovku veľkých firiem.

Koaličná strana SaS ale s návrhom navýšenia daní firmám nesúhlasí, nakoľko tvrdí, že zvýšenie daní poškodí ekonomiku a v konečnom dôsledku sa odrazí na ešte väčšom zdražovaní.

Potrebu pomôcť zraniteľným však potvrdzuje aj tímlíder strany SaS pre verejné financie a predseda parlamentného finančného výboru, Marián Viskupič:

„Treba rozhodne povedať, že zdražovanie je realita. Inflácia dosiahla v marci dvojciferné číslo – 10,4 %. Zdražovanie tu máme a vôbec sa nečudujem, že ľudia to vnímajú.

Vnímame to všetci. Som presvedčený, že je to jedna z najdôležitejších tém dneška,“ komentuje ťažkú situáciu Viskupič.

Strana SaS rozhodne pomôcť chce

Počas tlačovej besedy, na ktorej boli balíky opatrení predstavené sa predstavitelia koaličných strán OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí vyjadrovali v zmysle nevôle zo strany SaS voči štátnej pomoci.

Poslanec Viskupič ale rázne situáciu ujasnil a ďalej zdôraznil, že SaS potrebu pomôcť vníma a podporuje, ale musí byť jasná a adresná:

„Zdôrazňujem, že v koalícii to nebolo tak, že jedna strana nechce pomáhať a ostatné chcú. Zhoda je, že treba pomáhať, a to čo najskôr a hlavne najzraniteľnejším skupinám. Treba ale pomáhať cielene a zmysluplne. Debata je o dvoch veciach.

Nemôžeme pomáhať všetkým a môžeme pomáhať do tej miery, do akej si to štát môže dovoliť. Pretože ak nastane rozvrat vo verejných financiách, tak štát nielenže nedokáže pomôcť v konkrétnych situáciách, ale nebudú fungovať ani veci, na ktorých fungovanie sme zvyknutí.“

Strana SaS od začiatku volieb opakuje, že zvyšovanie daní pre nich vždy bolo a vždy bude červenou čiarou, čo ďalej potvrdzuje aj Viskupič:

„Po druhé, zdroje, ktoré štát použije na vyplatenie pomoci, nemôžu pochádzať zo zvýšených daní. Zvýšenie daní nie je liek na to, aby sa ľudia mali lepšie.

Zvýšenie daní nie je liek na krízu. Zvýšenie daní poškodí ekonomiku a zvýšené dane aj tak na konci dňa zaplatia ľudia. Plošné opatrenia sú extrémne drahé pre verejné financie, pomáhajú aj tým, ktorí pomoc naozaj nepotrebujú.

O to menej však reálne pomôžeme tým, ktorí sú v núdzi. Toto je bod, kde sa názory koalície líšia. My hovoríme – cielene pre zraniteľných a do miery, do akej si to môžeme dovoliť.“

Dávať návrhy z opozície je jednoduché

Výrazné zdražovanie cien a sociálne dopady na zdražovanie často komentuje hlavne opozícia. Strana Smer-SD navrhuje príspevok 1 500 eur do každej domácnosti, strana Hlas hovorí o systémovej pomoci navrhovanej odborníkmi.

Predseda finančného výboru Viskupič ale zdôrazňuje, že pre opozíciu sú takéto vyhlásenia jednoduché, nakoľko nie sú za štátnu pomoc zodpovední a nemusia rozmýšľať nad tým, kde financie zobrať.

„V opozícii môžete hovoriť, čo chcete, nemáte zodpovednosť za nič. Jedným z najväčších problémov je fakt, že aj v opozícii aj v koalícii prebiehajú preteky v populizme. Ono sa dá ľahko povedať, koľko prispieť.

Bavme sa hlavne o tom, kde na to vziať tak, aby výsledok nebol taký, že urobíme viac škody ako úžitku. Jednoducho, zvýšenie daní nie je liekom na krízu a už tobôž nie na inflačnú krízu.

Spôsobí ďalšie zvýšenie cien, ďalšie kolo inflácie. Je to vo finále prilievanie oleja do ohňa. Vláda nemôže za infláciu. Za infláciu môžu hlavne centrálne banky, za infláciu môže rozšafné hospodárenie EÚ a národných vlád,“ reaguje Viskupič na kritiku.

Zvýšenie daní spôsobí iba ďalšie zdražovanie

Rast daňovo-odvodového zaťaženia na Slovensku za posledných 10 rokov patrí medzi najvyššie v rámci zoskupenia vyspelých krajín OECD a najvyššie v EÚ.

Zmena daňovo-odvodového zaťaženia ako podiel z HDP medzi rokmi 2010 a 2020 predstavovala skoro 8 percentuálnych bodov. Vysoké zdanenie práce demotivuje zamestnancov a firmy odrádza od prijímania ľudí, čo škodí hospodárskemu rastu.

„O zdanení firiem s nadmernými ziskami sa rozpráva ľúbivo, ale je to len klišé. Vo finále akékoľvek zvýšenie nákladov v celom reťazci skončí u posledného spotrebiteľa, čiže občana.

Zvýšenie daní nakoniec zaplatí občan a zaplatí ešte viac ako doteraz. Aj preto je zvýšenie daní našou červenou čiarou,“ uzatvára Viskupič.

tv, foto: TASR/Jaroslav Novák, shutterstock  



Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

M. Viskupič: Od 1. 7. 2022 začína platiť zaokrúhľovanie. 1 a 2 centové mince zmiznú z bežného používania

Často počúvame, že nás drobné mince obťažujú a zaťažujú nám peňaženky. Obzvlášť v dnešnej …