Migračný „strašiak“ zachraňuje Slovensko

Cudzinci vlani zachraňovali populáciu na Slovensku. Vďaka príchodu migrantov, najmä Ukrajincov, Srbov, ale aj ľudí z Ázie, sa predvlani zastavil pokles celkového počtu obyvateľstva. Prišelci u nás hľadali najmä prácu. Tej je teraz na Slovensku toľko, že už ani nedokážeme voľné pracovné miesta obsadiť ľuďmi zo Slovenska.

Migrácia ľudí naprieč krajinami odhaľuje charakter politikov. Tí na jednej strane, keď sa im to hodí, chrlia nenávistné prívlastky na adresu utečencov a migrantov, lebo ľudia to chcú počuť a odmenia ich za to politickými bodmi.

Na druhej strane si však ticho mädlia ruky, keď voľné pracovné miesta, do ktorých domáci obyvatelia nie sú ochotní nastúpiť, obsadia ľudia zo zahraničia – lacná pracovná sila, ktorej vzdelanie a výchova nás nič nestálo.  Slovensko je ukážkovým príkladom tejto dvojznačnosti.

Migračný liek

Nelichotivé vyjadrenia niektorých politikov z koalície aj opozície na adresu migrantov a utečencov narážajú na neúprosnú slovenskú realitu.

Ako krajina postupne vymierame, rodí sa menej ľudí, znižuje sa počet pracujúcich na jedného dôchodcu, zo Slovenska odchádzajú do zahraničia ročne tisícky ľudí, späť sa ich vracia už menej.

Ekonómovia vidia jedno z riešení v migrácii. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií práve vďaka migrácii počet ľudí, ktorí prišli na Slovensko prevýšil odídencov až o šesťtisíc, minulý rok dokonca až o 15 tisíc.

„Pozitívny vplyv migrácie v roku 2017 zastavil pretrvávajúci pokles celkového počtu obyvateľov. Bez príchodu občanov z iných krajín by bolo migračne saldo stále záporné,“ uvádza sa v analýze think‑tanku ministerstva financií.

Za posledné roky sa podiel cudzincov žijúcich u nás zdvojnásobil. Vyplýva to z údajov o zdravotne poistených. Kým v roku 2004 bol podiel cudzincov na populácii na Slovensku zhruba pol percenta, v roku 2016 to bolo už 1 %.

Z nich je drvivá väčšina vo veku od 19 do 49 rokov. „Príchod imigrantov s nižším priemerným vekom môže pozitívne ovplyvniť udržateľnosť verejných financií,“ poukazujú na jeden z dôležitých prínosov migrácie analytici IFP.

Vylepšujú rozpočet

V súčasnosti pracuje u nás asi 50 tisíc cudzincov. Napriek tomu je dnes na Slovensku asi 80 tisíc voľných pracovných miest a nemá ich kto obsadiť. Pre Slovensko je takýto trend dlhodobo nevýhodný a ak sa nenájdu našinci, potom je výhodné, keď voľné pozície obsadia aj ľudia zo zahraničia.

„Zamestnaní cudzinci musia u nás platiť dane a odvody, ako ich musia platiť aj naši ľudia. Efekt pre štátnu pokladňu je jasný. Navyše je tam bonus, pretože tí cudzinci, ktorí u nás pracujú, sú mladší ľudia v produktívnom veku.

Čistý prínos je väčší ako našich ľudí, ktorí sú blízko dôchodkovému veku, lebo platia zdravotné poistenie, ale spotrebúvajú z neho omnoho menej,“ povedal v TA3 ekonóm Baláž.

Ďalším argumentom o nevyhnutnosti migrácie je nezáujem ľudí o určitý druh slabo platenej práce, ako je napríklad pásová výroba či neochota ľudí sťahovať sa z jedného konca republiky na druhý.

Aj z týchto dôvodov ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž odmieta argument strachu, ktorí šíria politici medzi ľuďmi, že cudzinci nám kradnú prácu.

„Je to veľmi zábavné, pretože presne to isté hovorili o Slovákoch povedzme Briti, Nemci alebo Rakúšania. Vždy to však je tak, že cudzinci berú tú prácu, ktorú už tí domáci nechcú,“ povedal Baláž pre TA3.

Ján Bystriansky, foto: SITA