O prvom použití strelného prachu na mierové účely…

4. decembra sme si pripomenuli sviatok svätej Barbory, patrónky baníkov, murárov, či delostrelcov. Slovensko bolo v minulosti preslávené baníctvom.

Podstatná časť európskej produkcie drahých kovov pochádzala v stredoveku práve z nášho územia. A práve u nás bolo zaznamenané aj prvé použitie strelného prachu na „nie­‑vojnové“, či zbrojárske účely.

Na území Slovenska sa začal prvýkrát využívať pušný prach na mierové účely 8. februára 1627 v Banskej Štiavnici. Od tohto dátumu sa odvíja používanie pušného prachu v samotnej Banskej Štiavnici, ale aj jeho rozšírenie do celého baníckeho sveta.

V Hornej Bieber štôlni na bývalom Piargu (dnešné Štiavnické Bane) bol prvýkrát použitý pušný prach na odstrel horniny. Pokusný odstrel uskutočnil nemecký vojak pôvodom z Tirolska Gašpar Weindl.

Tento objav, v ktorom má podľa niektorých Banská Štiavnica svetové prvenstvo, priniesol zefektívnenie ťažkej baníckej práce.

Použitie strelného prachu v baníctve znamenalo doslova revolúciu, keďže základnou činnosťou baníkov je rozpojovanie horniny, tak práve začatím využívania čierneho strelného prachu na odstrel sa o niekoľko stoviek percent zvýšila produktivita práce.

Ako centrálny sklad pušného prachu slúžila budova s názvom Pracháreň nachádzajúca sa v skanzene SBM, ktorá je dnes národnou kultúrnou pamiatkou.

Vybudovaná bola v 70. rokoch 18. storočia, pre bezpečnosť bola postavená na odľahlom mieste. Zaujímavosťou tiež je, že niektoré jej steny merali približne 1650 milimetrov.

Na budove bol v roku 1781 umiestnený aj jeden z prvých bleskozvodov vo vtedajšom Uhorsku.

Marcel Pecník, historik, foto: internet