Slovenská korupcia prekvitá najviac v únii

Na Slovensku je najviac podvodov s eurofondami v celej Európskej únii. Zo všetkých platieb, ktoré k nám z Bruselu prídu, je viac či menej podozrivých skoro 20 percent. To je v únii rarita. Za nami je totiž Španielsko, ktoré má mieru podozrivých operácií okolo troch percent. Podvodmi s eurofondami sa u nás „preslávili“ najmä nominanti Smeru a SNS.

Korupcia a ekonomická kriminalita nie je na Slovensku neznámy pojem. Darí sa jej aj vďaka desiatkam miliárd eur z eurofondov, ktoré prúdia na Slovensko od roku 2004, keď sme sa stali súčasťou Európskej únie.

Eurofondy nám mali pomôcť zvýšiť životnú úroveň a zrýchliť dobiehanie vyspelých štátov západnej Európy. To sa čiastočne aj podarilo.

Na miliardy z Bruselu sa však prisali mnohé „pijavice“ či už v stavebníctve, pôdohospodárstve, školstve, zdravotníctve alebo v informačných technológiách.

Spoločným menovateľom týchto „pijavíc“ je, že boli a sú blízko k politikom, najmä zo strán Smer-SD a SNS.

Najviac podvodov je u nás

Na Slovensku bolo v rokoch 2014 až 2018 takmer 1650 falošných a nezámerných podvodných operácií v čerpaní dotácií z európskych fondov. Vyplýva to z výročnej správy Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

V pomere ku všetkým platbám, ktoré k nám prišli z Bruselu zo štrukturálnych a poľnohospodárskych fondov, je to až 19,29 percenta. Slovensko je v tomto jednoznačným lídrom medzi 28 členskými krajinami Európskej únie.

„Pre porovnanie, druhú najvyššiu mieru nezrovnalostí má Španielsko 3,3 percenta. Nasleduje Rumunsko (3,23 percenta) a Česko (2,84 percenta).

Priemerný finančný dopad za celú úniu je na úrovni dvoch percent,“ uvádza portál euractiv.sk. Za ostatných päť rokov vyšetroval u nás OLAF 16 prípadov a z eurofondov nám vzal približne 2,5 percenta z vyplatených peňazí.

Smerácka grófka a asfalt

Podvody v poľnohospodárstve „preslávila“ bývala poslankyňa parlamentu za Smer-SD Ľubica Rošková, ktorú na východe volali príznačne – grófka.

Tá po roku 2014 zarábala desaťtisíce eur na dotáciách z pôdy, ktorá jej nepatrila. Vrcholom drzosti z jej strany bolo, keď cez firmu Gard, ktorú neskôr premenovali na Agro Porúbka, pýtali poľnohospodárske dotácie na asfaltové parkovisko.

O podvodoch s agrodotáciámi z Bruselu a talianskej mafii, ktorá sa popri našincoch tiež na nich obohacovala, písal aj zavraždený novinár Ján Kuciak. Krátko po jeho smrti vo februári 2018 začal OLAF podvody, o ktorých novinár písal, vyšetrovať.

Nástenka a podvedená veda

K podvodom u nás nedochádzalo len v uplynulých štyroch rokoch. Za všetky prípady môžeme spomenúť napríklad nástenkový tender na ministerstve výstavby z roku 2007, kde oznámenie o súťaži za desiatky miliónov eur zverejnili na nástenke chodby, ktorá bola uzavretá.

Prsty v tom mala vtedy Slotova SNS. Ďalším príkladom je eurofondový škandál tejto vlády na ministerstve školstva, kde bývalý minister Peter Plavčan (SNS) rozdal desiatky miliónov eurofondov na vedu a výskum neznámym firmám namiesto toho, aby podporil vysoké školy.

Alebo Slovenskú akadémiu vied či súkromné firmy, ktoré sa naozaj výskumom aj zaoberajú. Milióny eur pretiekli do súkromných vrecák tiež na ministerstve dopravy pri výstavbe diaľnic alebo modernizácií železníc, ktoré boli nezriedka predražené o desiatky percent.

Prim tu hrá diaľnica D3 pri Žiline v úseku Strážov – Brodno, kde kilometer stál vyše 60 miliónov eur, hoci bežne v Európe sa diaľnice stavajú za 10 či 20 miliónov eur na kilometer. Diaľnica, po ktorej ani veľa áut nechodí, patrí medzi najdrahšie v Európe.

Colné podvody za vyše 300 miliónov

OLAF vo výročnej správe rozoberá najnovšie trendy, ktoré analyzoval, ako je napríklad zakladanie falošných spoločností a maskovanie falšovaných obchodných transakcií s cieľom získať finančné prostriedky EÚ alebo podvody pri propagácii poľnohospodárskych výrobkov, pričom peniaze sú často prané prostredníctvom tretích krajín.

Takisto odhalil úniky na clách zosnované cez nadnárodné zločinecké schémy. A práve na clách sa podľa OLAF-u podvádzalo aj na Slovensku.

„OLAF vypočítal, že Slovensko ako krajina zodpovedná za dohľad na vyberanie cla na svojom území má do rozpočtu Európskej únie zaplatiť 302 miliónov eur.

Ide o sumu, o ktorú sme údajne pripravili úniu pri preclievaní čínskeho tovaru,“ uvádza s v denníku N. Vyplýva to zo zistení úradu, ktoré majú noviny k dispozícii.

Z cla,  ktoré sa vyberú u nás, idú tri štvrtiny do spoločného rozpočtu únie a zvyšok zostáva na Slovensku. V čase, keď sa podvody udiali, teda v rokoch 2013 a 2014, šéfoval Finančnej správe, ktorá má výber ciel na starosti, František Imrecze, nominant Smeru-SD.

Ministerstvo financií, pod ktoré Finančná správa patrí, riadil vtedy súčasný guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. V tom čase bol dokonca podpredsedom Smeru.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock