Zahraničie Švédsko po kľúčových parlamentných voľbách: krajná pravica opäť narástla Publikované 12. septembra 2018 0 0 Súčasný švédsky premiér Stefan Löfven. Vo Švédsku sa viac ako 7 miliónov občanov mohlo počas ostatnej nedele vyjadriť k zloženiu nového parlamentu a vlády. Svetoví novinári ako aj bežní občania Švédska očakávali ako dopadne krajne pravicová strana Švédski demokrati. Vo Švédsku už viac ako storočie vládnu ľavicové a pravicové bloky strán, ktoré sú vystavené nárastu krajnej pravice, tak ako aj vo zvyšku Európy. Práve nárast podpory národnostnej, protiimigračnej a protieurópskej strany vyvoláva pozornosť politikov a občanov po celej Európe. Výsledky volieb Red‑Greens: ľavicová aliancia strán: 40,7 % hlasov, 144 mandátov Aliancia: stredo‑pravá aliancia strán: 40,3 % hlasov, 143 mandátov Švédski demokrati: 16,6 % hlasov, 62 mandátov Hlavné témy predvolebnej kampane V predvolebnej kampani rezonovala najmä európska imigračná kríza z roku 2015, počas ktorej do Švédska prišlo až 163 tisíc žiadateľov o azyl, čo vyhnalo túto otázku až na vrchol politickej agendy. Aj napriek tomu, že súčasná vláda radikálne sprísnila azylové zákony, bývalé neonacistické hnutie, ktoré sa transformovalo do podoby riadnej strany s názvom Švédski demokrati, svoju kampaň postavilo práve na tejto téme. Druhou témou kampane najmä Švédskych demokratov bola snaha o usporiadanie referenda o tom, či má Švédsko opustiť EÚ. Táto téma má ale medzi voličmi len malú podporu. Šéf Švédskych demokratov Jimmie Åkesson. Povolebná spolupráca Nateraz sa všetky strany zaviazali, že so Švédskymi demokratmi nebudú spolupracovať, ale súčasný výsledok vlastne priniesol pat, keďže vzájomne nespolupracujú. Vzhľadom na to, že výsledky skončili veľmi tesne medzi dvoma najsilnejšími blokmi, akákoľvek vláda, ktorá vyplynie z povolebných rozhovorov, bude potrebovať podporu buď opozície, alebo krajne pravicových populistov. Analytici sa nateraz domnievajú, že môže vzniknúť menšinová vláda s ad‑hoc neformálnou podporou Švédskych demokratov. Za tú by ale krajná pravica očakávala určitý vplyv na politiku. Volebný systém vo Švédsku 349 poslancov vo švédskom parlamente – Riksdagu sa volí každé 4 roky prostredníctvom pomerného zastúpenia, z toho 310 v 29 volebných obvodov krajiny. Zvyšných 39 mandátov sa rozdelí tak, že parlamentné zastúpenie každej strany sa viac alebo menej zhoduje s jej podielom na národnom hlasovaní. Na vstup do parlamentu je potrebné získať 4 % hlasov na národnej úrovni alebo 12 % hlasov vo volebných obvodoch. jus, foto: SITA
