Vidiek je na západe bohatý, u nás chudobný

Vo vyspelých štátoch únie bývajú bohatší ľudia zvyčajne mimo miest, v mestách a na predmestiach zas tí menej majetní. Bývalé socialistické štáty majú túto konšteláciu presne opačnú.

Regionálne rozdiely sú často omieľanou témou v ústach nielen našich, ale aj zahraničných politikov. Keď už tí, čo vládnu nemajú o čom hovoriť, tak začnú vymenúvať celý rad opatrení, ktorými znižujú rozdiely medzi bohatšou a chudobnejšou časťou krajiny.

Opozícia zas ekonomické disparity medzi regiónmi používa ako argument pre neschopnosť vlády robiť vyváženú hospodársku politiku.

Máme veľa vidiečanov

Ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák si však myslí, že to, či je ten‑ktorý región chudobnejší alebo bohatší, nesúvisí len s ich zemepisnou polohou „Regionálne disparity sú často zmieňované ako jeden z najväčších problémov Slovenska.

Okrem geografickej polohy a mnohých ďalších faktorov vplýva na rozdiely medzi regiónmi aj štruktúra obyvateľstva z hľadiska jeho rozloženia medzi mestskými a vidieckymi sídlami,“ domnieva sa Koršňák.

Zatiaľ čo v krajinách Európskej únie žije v priemere na vidieku 27 % ľudí, na Slovensku je to až 44 %. Viac ľudí žijúcich na vidieku majú v únii už len Litva, Slovinsko, Luxembursko a Portugalsko.

Iným extrémom je však Holandsko či Malta, kde drvivá väčšina obyvateľstva býva v mestách. Pravda, v prípade Malty je to dané tým, že to je v podstate jedno veľké mesto s rozlohou o niečo menšou ako Bratislava.

Marginalizované skupiny

Rôzne charakteristiky mesta a vidieka vyžadujú aj rôzne nastavenie verejných politík. Zdá sa, že práve viaceré krajiny strednej a východnej Európy, ktoré zvyčajne majú vyšší podiel vidieckeho obyvateľstva, majú problém s nájdením tých správnych politík pre vidiek.

„Miera rizika chudoby je v krajinách strednej a východnej Európy na vidieku viac ako o polovicu vyššia ako u mestského obyvateľstva,“ vysvetľuje Koršnák. Inak tomu podľa neho nie je ani na Slovensku, kde život na vidieku zvyšuje riziko chudoby až o 41 %.

Inak je to u starých členov únie, kde až na pár výnimiek, ako sú Grécko, Portugalsko či Španielsko, je riziko chudoby „vidiečanov“ nižšie ako u ľudí žijúcich v mestách.

Dôvody opačnej konštelácie západu a východu sú rôzne. „Marginalizované skupiny sa v krajinách pôvodnej EÚ 15 často koncentrujú v okrajových oblastiach veľkých miest, v strednej a východnej Európe je to v izolovaných osadách na vidieku,“ vysvetľuje ekonóm.

Zaskočení zmenou

Ďalšou z príčin môže byť, že transformácia zo socialistickej, teda centrálne plánovanej ekonomiky, na trhovú vo viacerých štátoch vidiek zaskočila. Pád železnej opony našiel ľudí na vidieku nepripravených. Neboli schopní vyrovnať sa s tým, že uzavretá ekonomika sa zmenila a prišlo konkurenčné prostredie.

Ani mestá neboli na konkurenciu dokonale pripravené, no pomohol im príchod zahraničného kapitálu, ktorý vidiek zvyčajne obchádzal. Približne dve tretiny zahraničných investícií na Slovensku smerovalo do hlavného mesta, zvyšok do väčších krajských či okresných miest.

„Realita je taká, že regionálne rozdiely pretrvajú aj v budúcnosti. Výstavbu infraštruktúry z európskych peňazí odmietať nebudeme. S rozvojom ekonomiky si však regióny budú musieť poradiť samy.

Niektoré budú viac investovať do cestovného ruchu, iné sa zamerajú na biopoľnohospodárstvo, alebo začnú podnikať v službách pre starnúcu populáciu,“ uvádza v jednej zo svojich analýz v SME ekonóm SAV Vladimír Baláž, podľa ktorého skrývajú tieto odvetvia „obrovský, no zatiaľ málo objavený potenciál“.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock