Danko: Dlhová brzda je blbosť, musíme sa viac zadlžiť

Predseda Národnej rady SR a zároveň aj koaličnej SNS Andrej Danko sa, napriek tomu, že má právnické vzdelanie, veľmi rád mieša aj do iných oblastí a celkom najradšej do ekonomiky. Bohužiaľ práve v tejto oblasti nie je príliš doma, o čom svedčia aj jeho posledné ekonomické návrhy, z ktorých sa ekonómom točí hlava.

Andrej Danko vie svojimi vyjadreniami neraz pobaviť, ale aj pobúriť. Jeho minulotýždňové slová o štátnom dlhu a dlhovej brzde pobavili laickú verejnosť, no na druhej strane tú odbornú poriadne pobúrili.

V relácii rádia Expres Braňo Závodský naživo sa vyjadril, že vyrovnaný rozpočet nie je žiadny fetiš a podľa neho to kvalitu života nikomu nezmení a takmer nič to neznamená.

Zrušme dlhovú brzdu

„My Slováci stláčame dlh, lebo vždy žijeme v tom, že nezadlžme sa lebo bude dobre. Nie, táto filozofia je zlá aj v makroekonomike,“ povedal predseda parlamentu.

Po upozornení moderátora na to, že deficit štátneho rozpočtu negatívne ovplyvní aj celkový verejný dlh sa Andrej Danko vyjadril, že my máme verejný dlh nízky, a musíme ho zdvihnúť.

Na to tu však je dlhová brzda, ktorá by, pri náraste verejného dlhu nad zákonom stanovenú hranicu, aktivovala korekčné mechanizmy. Podľa predsedu národniarov by však Slovensko dokonca vôbec nemalo mať dlhovú brzdu, ktorú považuje za „blbosť“.

Tá je dnes ústavným zákonom a Danko sa vyjadril, že bude robiť všetko pre to, aby jedného dňa taký zákon nebol a aby dlhovú brzdu mohol zrušiť.

„Áno zrušil by so ho okamžite, pretože je to hlúposť. Pretože keď má byť dlhová brzda, nech ju majú všetci a okamžite by Taliansko muselo byť v bankrote a tak isto by sa Francúzsko blížilo k bankrotu.

A nebudem pozerať na ich sociálny systém komunistický, ako tu ľudia naozaj drú na Slovensku a my sa tu máme stále škrtiť, no stačilo,“ rozhorčil sa Danko v relácii.

Podľa predsedu NR SR by sa malo zmeniť myslenie Slovákov. „Keby ste si dnes nepožičali na byt, tak nebývate v kvalitnom byte. To je celá zmena myslenia – nebáť sa primerane sa zadlžiť,“ vyjadril sa v relácii.

Slovensko si podľa neho môže pokojne požičať aj 7 miliárd eur, ktoré by investoval najmä do infraštruktúry či nemocníc.

Danko nás posúva na grécku cestu

Andrej Danko svojimi výrokmi zaskočil ekonómov.

Svoje názory na zadlžovanie Slovenska potvrdil aj v ďalších víkendových diskusných reláciách. To nenechalo chladnými nielen ekonomických analytikov ale taktiež politických oponentov.

Podľa strany Sloboda a solidarita ak Slovensko nebude mať dlhovú brzdu a naopak bude mať nezodpovednú vládu, skončí v bankrote.

„Namiesto toho, aby Andrej Danko tlačil na jasný plán, ako má vyzerať efektívna a zároveň kvalitná slovenská cestná sieť, hovorí, že treba zrušiť dlhovú brzdu.

Znamená to len toľko, že sa majú bezhlavo nakopiť dlhy a hodiť ich na budúce generácie. Nie je to však žiadne nereálne strašenie a dlhy sa naozaj zvyšujú rýchlo,“ povedal poslanec NR SR za SaS Miroslav Ivan.

Hnutie OĽaNO sa zas obáva, že takýmito riešeniami by sa Slovensko dostalo na grécku cestu, ktorá by znamenala bankrot štátu a drastické zníženie životnej úrovne všetkých ľudí.

Na vyjadrenie postoja k Andrejovi Dankovi mu preto OĽaNO kúpilo jednosmernú letenku do Grécka. Andrej Danko tak podľa hnutia môže odísť v dostatočnom predstihu pred voľbami, skôr než napácha ďalšie škody.

„Vyjadrenia Andreja Danka pripomínajú predchádzajúce správanie gréckych politikov. Aj preto ho tam chceme poslať, aby zistil, aké dôsledky pre ľudí má politika, po ktorej volá.

Jeho slovami – ak toto má byť jeden z najvyšších ústavných činiteľov, tak Pán Boh ochraňuj Slovensko!“ vyjadril sa líder hnutia OĽaNO Igor Matovič.

Peniaze nevieme efektívne čerpať

Vyjadrenia Andreja Danka sa nepozdávajú ani predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivanovi Šramkovi. Podľa neho vláda nevie efektívne čerpať ani tie zdroje na investície, ktoré má momentálne k dispozícii.

V posledných dvoch rokoch vláda na investície vyčerpala len 50 % naplánovaných zdrojov. V roku 2018 ostalo takto nevyčerpaných 1,1 miliardy eur.

Okrem dlhovej brzdy, ktorá je národným limitačným nástrojom, Šramko upozorňuje aj na prípadné porušenie rozpočtových záväzkov smerom k Európskej únii.

„Okrem národných pravidiel však musí Slovensko ako člen eurozóny dodržiavať aj európske pravidlá rozpočtovej disciplíny, kde podľa nedávneho hodnotenia Slovensko neplnilo stanovené pravidlá a procedúre zo strany Komisie sa vyhlo najmä vďaka deklarovaniu dodržania rozpočtového cieľa na rok 2020,“ povedal Šramko.

Skokové zadlženie nie je cesta

Podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďuranu treba podobné myšlienky, ako má predseda parlamentu, zastaviť už v zárodku. Okrem porušenia našich záväzkov poukazuje Ďurana aj na našu neschopnosť pri realizácii projektov, ktorá je podľa neho ešte väčším problémom ako nedostatok zdrojov.

„Ani oblievanie peniazmi nevyrieši slovenské problémy typu Strečno, ktoré sú dôsledkom nezodpovedného obstarávania,“ uviedol Ďurana. Ďalšie zadlžovanie by navyše zhoršilo dlhodobú pozíciu slovenských verejných financií, ktoré čelia problémom spojeným so starnutím obyvateľstva.

„Namiesto nezodpovedného zadlžovania potrebujeme vyrovnaný rozpočet a znižovanie dlhu, aby tým vznikol vankúš na horšie časy,“ dodal, pričom pripomenul, že z pôžičiek je treba splácať aj úroky. Skokovým zadlžením sa podľa ekonómov dosiahnuť dlhodobý hospodársky rast nedá.

ano, foto: SITA, shutterstock