Déjá vu: Dôkaz, že história sa opakuje

 Déjá vu je psychologický jav, kedy má človek intenzívny pocit, že niečo už raz bolo prežité alebo videné. Tento termín sa dá z tohto francúzskeho slovíčka preložiť doslovne ako „už videné.“ Tento názov zaviedol francúzsky psychológ Émile Boirac už v roku 1876, kedy spozoroval, že človek prežíva pocity, ktoré sú mu až neobvykle známe.

Teórií je dosť, realita však môže byť iná

Podľa výskumov a analýz sa s javom déjá vu stretne 70 až 80% populácie. Hoci je ťažké vôbec zistiť, či si človek niečím takým prechádza, psychológovia vravia, že ide o akýsi druh spomienky, ktorá sa nachádza v konkrétnej časti nášho mozgu.

Časť tohto mozgu je takmer neaktívna. Ide v podstate o akýsi druh straty pamäte a následný výjav.

Ďalší psychológovia sú toho názoru, že ide iba o akúsi náhodu. Všetky sny, myšlienky, skutky alebo úkony zostávajú hlboko v našom mozgu. Tvrdia teda, že ide o spojenie všetkých faktorov.

Aby sa tento jav, déjá vu, mohol uskutočniť, je potrebná 100% zhoda všetkých faktorov. Od rovnakej teploty až po rovnaký čas. V tom prípade sa aktivuje spomienka, ktorá je dovtedy úplne zabudnutá.

Možnosti výskumov

Ako v praxi zistiť, že človek prežije déjá vu je skutočne náročné. Možnosťou je však hypnóza. Počas tohto stavu je možné navodiť človeku situácie, ktoré sa ukladajú do nášho mozgu.

Samotná hypnóza je dôkazom toho, že v takom stave si človek nepamätá čo robil alebo videl. Vedci tak zistili, že po ukončení hypnózy si človek vyjaví spomienku, že niečo podobné už raz počul alebo zažil.

Je teda jasné, že proces déjá vu je možné spustiť čiastočne kontrolovane. Dokázali taktiež, že pocit dejá vú sa nemusí automaticky spájať s budúcnosťou ako si niektorí myslia. Práve naopak. Častejšie nadväzuje na minulosť.

Ako presne tento proces v našej hlave funguje, je neustále záhadou. Ako sa nám dostáva tento jav pred oči? Ako je vôbec možné, že človek môže niečo zažiť dvakrát?

Na tieto otázky, ako aj množstvo ďalších, odpoveď stále nepoznáme.

Denis Ruščák, foto: shutterstock