Zahraničie Francúzska predstava o budúcnosti Európskej únie Publikované 12. októbra 2017 0 0 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vystúpil minulý týždeň so svojím prejavom k budúcemu usporiadaniu Európskej únie. Vo svojom viac ako dvojhodinovom prejaveP a spomenul viaceré zásadné úvahy o európskom integračnom zoskupení. Príhovor francúzskeho prezidenta Macrona poukázal na obnovenie zvrchovanosti celého európskeho bloku v záujme obhajoby hodnôt obyvateľov samotnej Európskej únie v rámci súčasného globalizovaného sveta. Súčasné usporiadanie únie nie je dostatočné a efektívne pre svojich obyvateľov, je potrebné urobiť zásadné zmeny, ktoré projekt integrácie posuniú vpred. História európskej integrácie 1952 – Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ 1958 – Európske hospodárske spoločenstvo 1967 – Európske spoločenstvá 1993 – Európska únia Správne načasovanie Francúzsky prezident po svojom raketovom nástupe do funkcie po výraznom víťazstve vo voľbách využil priestor, ktorý prišiel po voľbách v Nemecku a pokúsil sa nepopulárne domáce reformy prebiť víziou budúceho usporiadania Európskej únie. Vo svojom prejave sa dotkol viacerých oblastí, ktoré by podľa neho mali zlepšiť život každého obyvateľa Európskej únie. Hlavná správa reformy Reforma by sa mala dotknúť predovšetkým obranných a bezpečnostných aspektov, harmonizácie daňových systémov, ako aj vytvárania spoločných sociálnych aspektov. V podstate sa jedná o viacrýchlostnú Európsku úniu, pričom samotné štáty si budú môcť vybrať, akým tempom harmonizácie sa budú chcieť uberať. Oblasti reformy podľa Macrona 1. Obrana a spravodajské služby 2. Boj proti terorizmu 3. Migrácia a azyl 4. Európsky rozpočet 5. Daňová politika 6. Investície do inovácií Reakcie na predstavenú reformu Macronova vízia je v podstate centralizovanejšia Európska únia. Prostredníctvom navrhovaných zmien v centre eurozóny chce dosiahnuť zlepšenie života pre všetky štáty Európskej únie. Práve tieto zmeny by mali v budúcnosti podnietiť k vstupu do eurozóny aj ostatné členské štáty. Členovia eurozóny Členmi eurozóny sú Belgicko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko. Možný vplyv na strednú Európu a Slovensko Viaceré navrhnuté zmeny súvisia so súčasným a najmä budúcim usporiadaním a členstvom v Eurozóne, pre krajiny strednej a východnej Európy sa vytvára týmto príležitosť a najmä tlak na ich čo najskoršie splnenie podmienok pre vstup do Eurozóny. Slovenská republika ako členský štát Eurozóny má ideálnu príležitosť na pokračovanie integrácie medzi krajinami, ktorých silné ekonomiky by výrazne vedeli pomôcť v raste aj nám. Jus, foto: shutterstock
