Keď sa inteligencia presunula na vidiek

1. februára 1952 bol povereníctvom vnútra vypracovaný plán. Išlo o akciu B, ktorej cieľom bolo vysťahovať inteligenciu, podnikateľov, sympatizantov Demokratickej strany a iných nepriateľov komunistického režimu z miest do dedín a ich byty tak uvoľniť pre pracujúcu triedu.

Medzi rokmi 1952 a 1953 prebehla v komunistickom Československu Akcia B. Písmenom B boli myslené byty, ktoré mali byť odstúpené nepohodlnými osobami pre tých, ktorí existujúci režim nijako nespochybňovali, ani neohrozovali.

Hoci sa spočiatku o celej akcii hovorilo ako o kroku, ktorý mal v prvom rade vyriešiť problém nedostatku bytov pre ľudí, ktorí prišli do miest pracovať, ukázala sa ako efektívna aj v prípade vysídľovania nepohodlných osôb.

Iniciátorom celej akcie bol minister národnej obrany Alexej Čepička. Jeho plán vypracovaný 1. februára 1952 bol schválený ÚV KSČ o mesiac neskôr.

Vykonávateľom akcie B sa na Slovensku stala tajná Zvláštna komisia, ktorú viedol povereník vnútra Jozef Lietavec. Táto komisia dostávala jasné príkazy a tipy na konkrétnych ľudí, ktorých je potrebné vysťahovať z ich domovov.

Sústredili sa pritom na veľké mestá ako Praha, Brno, Bratislava, ale aj na iné krajské mestá po celej republike. Napriek tomu, že dnes o morálnosti ale najmä legálnosti takýchto krokov pochybujeme, v tej dobe bola akcia považovaná za legálnu.

Na základe zákona o hospodárení s bytmi bolo umožnené zrušiť osobe štátne nespoľahlivej nájomnú zmluvu a úradne jej nariadiť vysťahovať sa do určenej obce na vidieku.

Priebeh nedobrovoľného sťahovania

Akcia B sa začala v júni 1952 a trvala do novembra nasledujúceho roka. Rodiny, ktoré boli označené za nežiaduce, dostali výmer z bytového podniku o tom, že ich nájom bol ukončený.

Zároveň im bol písomne oznámený termín, dokedy musia vypratať byt. Pár dní pred samotným vysťahovaním, prípadne v ten deň ráno, bolo pred ich bytovku pristavené sťahovacie auto.

Obavy pred vysťahovaním sa začali veľmi rýchlo šíriť a ľudia si preventívne balili najpodstatnejšie veci pre prípad, že aj oni by boli na zozname nepohodlných ľudí.

Ich novým domovom sa stali obce, ktoré boli dostatočne vzdialené od veľkých miest. Odhaduje sa, že takýmto spôsobom prišlo na Slovensku o svoj domov 1042 rodín.

Väčšina z nich, až 678 rodín, sa počas akcie muselo vysťahovať z Bratislavy. Ďalších 160 rodín pochádzalo z Komárna, 136 z Martina a 68 rodín zo Žiliny.

Spravodlivosti sa nedočkali

Akcia B neostala bez odozvy. V nasledujúcich rokoch bolo podaných niekoľko sťažností proti jej postupu. V roku 1956 vznikla preto Špeciálna komisia pre podávanie sťažností proti Akcii B, ktorá však mala len formálny charakter.

To teda znamenalo, že nápravy sa ani zďaleka nedočkal každý, kto ňou bol postihnutý. Ďalším krokom k prešetreniu Akcie B bol zákon prijatý v júli 1968.

Následná normalizácia, ku ktorej došlo v nasledujúcich mesiacoch, však nápravu oddialila na niekoľko nasledujúcich rokov. Až v roku 1991 bol prijatý ďalší zákon o mimosúdnych rehabilitáciách.

Ten však neodškodnil ani zlomok tých, ktorí sa jeho prijatia dočkali. Do bytov, ktoré opustili v roku 1952, sa už väčšina z nich nikdy nevrátila.

Nebolo to prvýkrát

Vysťahovanie z roku 1952 nebolo vôbec prvým masovým vysťahovaním nepohodlných obyvateľov. Podobný proces mu predchádzal v roku 1948, kedy muselo z Bratislavy odísť približne 1500 ľudí spolu s ich rodinnými príslušníkmi len preto, že boli označení za „reakčné živly“.

Vlna vysťahovania prebiehala aj v nasledujúcom roku, kedy boli v rámci Akcie T-43 napĺňané tábory nútených prác.

Táto akcia sa však stretla s vlnou odporov a protestov, a práve preto bolo potrebné podniknúť akciu, počas ktorej by boli vysídlení všetci tí, ktorých sa akcie z rokov 1948 a 1949 nedotkli.

puma, foto: SNCH, internet