MDŽ nie je o karafiátoch a bonboniére

8. marec je dňom, kedy si pripomíname Medzinárodný deň žien. V našom prostredí sa o ňom často hovorí ako o komunistickom sviatku. Málokto však vie, že aj korene tohto dňa siahajú za veľkú mláku a postupne sa rozšíril do celého sveta.

Každý vie, že 8. marec každoročne patrí ženám. Každý vie aj to, že počas komunizmu u nás nadobudol charakter osláv, ktoré sa konali v každej fabrike.

Nie každý ale vie aj to, že jeho pozadie má úplne inú podobu a siaha viac ako o storočie dozadu. Preto je vhodné pripomenúť si, ako sa tento deň stal sviatkom všetkých žien a ako sa v ďalších rokoch menila jeho podoba.

Newyorské protesty

Počiatky tohto sviatku treba hľadať už v polovici 19. storočia. Jeho kolískou sú Spojené štáty, kde už od polovice 19. storočia začali vznikať feministické hnutia, ktoré požadovali zrovnoprávnenie mužov a žien.

Pracujúcim ženám sa totiž nepáčilo, že v práci strávia rovnako veľa času ako muži, vykonávajú rovnako náročnú prácu, no ich platy sú značne nižšie. Preto 8. marca 1857 zorganizovali prvý protest žien a do ulíc New Yorku vyšli robotníčky z textilných tovární.

Ich požiadavky boli jednoznačné. Požadovali vyššie platy, zmenu pracovnej doby a sociálne istoty. Dav protestujúcich žien sa však bezproblémovo podarilo rozohnať.

To ale ženy neodradilo. Práve naopak. Feministické hnutia naberali na sile a za práva bojovali naďalej. Významný zlom prišiel 8. marca 1908, kedy pracujúce ženy zorganizovali ďalší protest.

K prvotným požiadavkám pridali aj získanie politických práv. V New Yorku sa tak po 51 rokoch opäť protestovalo v ešte väčšom počte ako tomu bolo naposledy.

Keďže išlo o masový protest, dav žien sa nepodarilo rozohnať a tak ženy mohli vysloviť svoje požiadavky. Práve tento protest vošiel do histórie ako deň, kedy sa ženy nebáli vysloviť svoj názor a bojovať za svoje práva.

Vyhlásenie sviatku

Už nasledujúci rok vyhlásili americké socialistky 8. marec za Medzinárodný deň žien. Ich prvotným cieľom bolo, aby každý rok v tento deň ženy vyšli do ulíc a presadzovali myšlienku rovnoprávnosti.

Oficiálne bol tento deň za sviatok vyhlásený v roku 1910 na Medzinárodnej ženskej konferencii v Kodani. Zúčastnili sa na nej ženy zo 17 krajín sveta a dohodli sa, že sviatok žien sa bude pripomínať poslednú februárovú nedeľu.

Napriek tomu, že dátum sviatku nebol fixne stanovený, už o rok neskôr sa oslavovalo v Rakúsko‑Uhorsku, Švajčiarsku, Nemecku aj v Dánsku.

V roku 1913 sa oslavy uskutočnili aj v cárskom Rusku. V roku 1917 sa z rozhodlo, že dátum sviatku bude každý rok rovnaký a to 8. marec.

Oslavy v Československu

V Československu sa sviatok po prvý raz oslavoval v roku 1921. Už o rok neskôr nadobudol masový charakter. V roku 1939, pred druhou svetovou vojnou, bol zrušený a po roku 1945 bol opätovne obnovený.

Neskôr sa začal spájať s komunizmom. Sviatok sa na míle vzdialil od pôvodnej myšlienky a slúžil najmä predstaviteľom komunistickej strany. Tí z neho spravili akýsi prostriedok ich režimu.

Nekonali sa žiadne masové protesty žien, ani obrovské oslavy. Funkcionári komunistickej strany chodili po fabrikách a snažili sa o zviditeľnenie strany a obhájenie režimu.

Ženám rozdávali príznačné červené karafiáty. Po práci sa ženy vrátili späť k svojim povinnostiam do domácností a oslavy pokračovali už len v pohostinstvách, kde ho oslavovali muži.

Aj dnes mnohí tento sviatok považujú za akýsi komunistický prežitok, nevediac, že aj tento sviatok k nám prišiel spoza Atlantiku. Hoci svoju prvotnú podobu zmenil, pripomíname si ho opäť aj napriek tomu, že ubehlo viac ako 100 rokov.

puma, foto: internet