Mjanmarskí Rohingovia sa stále nemôžu bezpečne vrátiť domov

Rohingovia zo svojej krajiny utekajú.

Jedna z najväčších utečeneckých kríz v juhovýchodnej Ázii stále nemá koniec. Po tom, ako približne 750 tisíc Rohingov utieklo z Mjanmarska počas roku 2017, návrat domov komplikujú rôzne obštrukcie zo strany mjanmarskej vlády.

Od 70. rokov 20. storočia Rohingovia migrovali v rámci celého regiónu. V posledných rokoch, ešte pred utečeneckou krízou v roku 2017, tisíce Rohingov utekali z Mjanmarska, aby unikli násiliu alebo údajnému zneužitiu bezpečnostných síl voči nim.

Mjanmarsko je prevažne budhistická krajina, no Rohingov považuje za nelegálnych prisťahovalcov z Bangladéša. Mjanmarská vláda ich dokonca v roku 2014 odmietla pri sčítaní obyvateľstva uznať ako riadnych obyvateľov.

Boli to etnické čistky?

Organizácia Spojených národov opísala vojenskú ofenzívu v Arakanskom štáte, v súčasnosti nazývaný aj Rakhinský štát v rámci Mjanmarska, ktorá vyvolala exodus Rohingov, ako učebnicový príklad etnických čistiek.

Pôvodne mjanmarská armáda v auguste v roku 2017 reagovala na útok Rohingských povstalcov voči policajným a vojenským stanoviskám.

Táto reakcia sa ale zmenila na vojenské ťaženie voči Rohingom, ktoré spôsobilo masívnu utečeneckú vlnu okolo 750 tisíc Rohingov do vedľajšieho Bangladéšu.

Mjanmarská armáda však tvrdí, že jej akcie sú zamerané proti rohingským povstalcom a nie proti civilistom.

Správa OSN od špeciálneho spravodajcu

Osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva v Mjanmarsku Yanghee Leeová minulý týždeň predniesla svoje závery z vyšetrovania.

Podľa jej vyjadrení, namiesto vytvárania podmienok na návrat Rohingov späť do Mjanmarska, sa mjanmarské bezpečnostné sily viac zameriavajú na zastrašovanie a obťažovanie tejto etnickej menšiny.

Doteraz podľa nej prebiehajú v krajine násilné protiakcie voči Rohingom. Dokonca aj jej bol odopretý prístup do Mjanmarska, teda mohla navštíviť len okolité krajiny a dopytovať sa utečencov.

Repatriácia zatiaľ neúspešná

Aj keď Bangladéš a Mjanmarsko podpísali ešte v novembri 2017 bilaterálnu dohodu o repatriácii, ktorá bola potvrdená aj dohodami v roku 2018 s OSN, doteraz k návratu utečencov spať do vlasti neprišlo.

Ba naopak, Leeová vyzvala bangladéšsku vládu, aby sa začala angažovať v dlhodobom plánovaní a príprave k stálemu umiestneniu Rohingov na ich území, keďže iné riešenie nateraz nevidí, pričom OSN bude hľadať finančné prostriedky ako im v tom pomôcť.

jus, foto: SITA