100 rokov existencie Matice Slovenskej

6. apríl je pre Maticu slovenskú, celonárodnú slovenskú kultúrnu inštitúciu, dôležitým dňom. V roku 1864 bol v Martine položený základný kameň budovy, ktorá bola jej sídlom. V roku 1875 presne v tento deň ale Ministerstvo vnútra zastavilo jej činnosť.

Na založenie sa čakalo 36 rokov

19. storočie bolo z hľadiska zakladania Matíc prelomovým. Najskôr v roku 1826 vznikla v Pešti Matica srbská, Matica česká vznikla päť rokov po nej a založenie Matice moravskej sa datuje do roku 1849.

Už v roku 1827 sa ale začala písať aj história založenia Matice na Slovensku. Zatiaľ to však bolo len v rovine teoretickej. K jej založeniu sa prvýkrát vyjadril Pavol Jozef Šafárik, ktorý v tom roku poslal list Jánovi Kollárovi a Martinovi Hamuljakovi.

Na jej založenie však ešte niekoľko rokov neboli vhodné podmienky. Tie nastali až po páde Bachovho absolutizmu. V júni 1861 sa v Turčianskom sv. Martine zišli predstavitelia slovenskej inteligencie a spoločne spísali Memorandum slovenského národa.

Jedným z jeho bodov bolo aj založenie Matice slovenskej, a tak za predsedu zvolili Jána Francisciho, ktorý mal pripraviť všetky podklady pre jej založenie.

Výbor na čele s ním bol napokon úspešný a tak bol v auguste 1862 schválený program a stanovy novej inštitúcie. O rok neskôr sa konalo ustanovujúce zhromaždenie, na ktorom bol za jej predsedu zvolený katolícky biskup Štefan Moyzes a za podpredsedu Karol Kuzmány.

Od postavenia k jej zrušeniu

6. apríla 1864 už bol v Martine položený základný kameň budovy Matice slovenskej. Výstavba trvala do roku 1865 podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu, pričom ju finančne podporil slovenský ľud.

8. augusta 1865 bola jej budova slávnostne otvorená a tak už nič nebránilo, aby oficiálne začala aj svoju činnosť. Tak sa aj stalo, no len na krátky čas. V roku 1875 Ministerstvo vnútra rozhodlo o ukončení jej činnosti.

Išlo o vyvrcholenie maďarských snáh, keďže táto slovenská inštitúcia bola tŕňom v ich oku. Skonfiškovaný jej bol celý majetok a ten bol následne rozdelený medzi župné múzeá.

Uskutočnené boli viaceré pokusy o jej znovuobnovenie, no všetky boli neúspešné. Jej úlohy ďalej plnili spolky s celonárodnou pôsobnosťou.

Sto rokov budovania národnej hrdosti

Jej brány sa opäť otvorili až v roku 1919, teda po vzniku samostatnej Československej republiky. Výraznou mierou sa o to zaslúžil Vavro Šrobár, ktorý to potvrdil dekrétom.

Od toho roku Matica opäť šírila osvetu medzi slovenským ľudom a obhajovala svojbytosť slovenského národa. V roku 2019 oslávila storočnicu svojej existencie a naďalej plní dôležitú funkciu pre slovenský národ, z ktorého sa hrdosť a vlastenectvo postupne bohužiaľ vytráca.

Napriek všetkým peripetiám, ktorými si táto ustanovizeň musela prejsť, až dodnes plní dôležitú funkciu. Jej poslaním je rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo a tiež upevňovať národné povedomie u Slovákov, ale aj krajanov, ktorí žijú v zahraničí.

Okrem toho má dôležité postavenie aj z hľadiska kultúry. Matica slovenská sa zaoberá otázkami kultúry a rozvíja priateľské vzťahy s podobnými organizáciami v celom svete.

Navyše plní aj funkciu vydavateľstva pôvodnej slovenskej tvorby a spolupracuje pri tvorbe textov do učebníc základných a stredných škôl.

Za hlavný cieľ si táto inštitúcia kladie pestovať v mládeži túžbu po poznaní národných dejín, kultúry a vzťah k národným tradíciám, pričom napomáha ich rozvoju.

Vo všeobecnosti ale možno Maticu slovenskú označiť za najdôležitejšiu inštitúciu z pohľadu integrácie slovenskej spoločnosti. Nerobí pritom rozdiely vo vierovyznaní, sociálnom postavení či politickej príslušnosti.

puma, zdroj: matica.sk foto: matica.sk