História Čo bolo, bolo…Filozofia na našom území Publikované 22. novembra 2017 0 0 21. november je svetovým dňom filozofie. Tú považujeme právom za matku všetkých vied. Z nej vznikali postupne vedy a náuky, už od staroveku. Kto by si myslel, že na Slovensku sa v tom období nefilozofovalo, mýli sa. Práve na našom území vznikalo za čias antickej Rímskej ríše jedno z najdôležitejších filozofických diel. Najskôr bolo Vanniovo kráľovstvo Na sever od Dunaja, rímskej hranice, bol vybudovaný celý systém vojenských hraničných pevností. Slovenské územie sa tak stalo súčasťou tejto opevnenej hranice a počas bojov s Germánmi (Markomanmi a Kvádmi) sa ťažisko bojov prenieslo z Panónie (maďarské oblasti) aj na územie Slovenska. Vzťahy medzi mocnou ríšou a tu žijúcimi kmeňmi boli pôvodne pokojné. Na začiatku nášho letopočtu vytvorili Kvádi so súhlasom Ríma prvý známy politický útvar na slovenskom území – Vanniovo kráľovstvo. V tomto období Rimania zamýšľali posunúť hranice svojej ríše ďalej na sever, na hrebene Karpát a tak pripojiť územie súčasného Slovenska priamo k nej. K tomu však nedošlo, pretože začalo narastať rímsko‑germánske napätie, ktoré čoskoro prerástlo do tzv. markomanských vojen. Počas nich prenikali rímske légie hlboko do slovenského vnútrozemia, o čom svedčí napríklad nápis v Trenčíne z roku 179 a aj to, že rímsky cisár Marcus Aurelius, tu napísal významnú časť svojej stoickej filozofickej rozpravy „Myšlienky k sebe samému“. Dielo písané po grécky vo forme literárnej práce je na pomedzí denníka a záznamníka, a je pokračovaním v línii stoicizmu slávnych rímskych filozofov – Senecu a Epikteta. „Filozofia je zmierenie s naším osudom a s nami“, hovorí vo svojich slávnych Myšlienkach k sebe samému rímsky imperátor, Marcus Aurelius (žil v rokoch 121-180, cisárom bol od roku 161 do smrti). Myšlienky, ktoré vznikli v 70. rokoch 2. storočia n. l. pri rieke Hron sa vyznačujú pokojom, rozvahou a vyrovnanosťou. Ako je známe, ten „nefilozofický“, to je vojenský dotyk M. Aurelia so Slovenskom je navždy vytesaný do trenčianskej skaly, územie vtedy nieslo názov Laugaritio. Marcel Pecník, historik, foto: internet