ČAPLOVIČ: Slovenský parlament

Keď som odišiel z politiky, vravel som si dosť bolo politiky, nebudem ju sledovať a komentovať. Bolela ma z nej moja duša. Priznávam, nedalo sa, nedokážem sa tomu ubrániť, najmä v prospech svojho zdravia, zdravého rozumu. A tak som sa opäť stal denno-denne jej pasívnou súčasťou. Preto často dostávam kladivom po hlave. Liečim sa Karlom Čapkom a Alexandrom Matuškom, opakovane ich čítam a obohacujem svoju myseľ.

Prežil som takmer dvadsať rokov v parlamente a vo vláde, bol spolupodielnikom dobra i zla, priazne i nenávisti, velebenia a nadávania. No vždy som sa snažil o kultivovaný jazyk a slušne vyslovený názor, nie však vždy som sa stretával s pochopením.

Nuž tak som v prvej dekáde môjho politického pôsobenia prichádzal do parlamentu rád, lebo spor bol rytiersky, džentlmenský, bez urážania a invektív, ale často tvrdých slov v rôznosti politických názorov.

V mojej druhej politickej dekáde, po roku 2010, parlament čoraz viac strácal svoju politickú civilizovanosť, najmä príchodom niektorých poslancov novej liberálnej strany, zvlášť z jej trnavského apendixu. To čo som prežíval v parlamente, či už ako jeho člen, alebo člen vlády, bolo vzdialené kultivovanému politickému sporu.

Táto metastáza demokratického parlamentarizmu čoraz viac ho prerastala do nenávisti, invektív, hrubých slov a predvádzania prízemného vystupovania a tárania.

V súčasnosti je parlament v moci ústavnej väčšiny, ktorá stráca sebareflexiu, vníma sa v ružových farbách a užíva si pocity ako chutí moc. Na tomto stave sa podpísali politické vládne strany z posledných dvoch volebných období, je nepopierateľné, že väčšinu občanov veľmi sklamali. Ľudia uverili dnešným mocným, aby sa opäť čoskoro sklamali.

Dnes s oveľa väčšou nadčasovou silou znejú myšlienky Karla Čapka v stati Politikum v Lidových novinách z roku 1925. Dovolím si časť z nich odcitovať, nedokázal by som to lepšie vyjadriť:

„Ponižuje nás, že volíme poslancov, ktorí nie sú našimi poslancami; že zverujeme všetku moc v štáte parlamentu, ktorý nie je našim parlamentom; že našim menom sú robené zákony a reformy, ktoré nie sú dobrými zákonmi a reformami….

Ponižuje nás nedôstojnosť parlamentu, ktorý aj štátne nevyhnutnosti vybavuje straníckym handlom… sme im dobrí len k tomu, aby sme im odovzdali hlas; všetko ďalšie čo nám demokracia dáva, je politická bezmocnosť.“

Dušan Čaplovič, bývalý poslanec NR SR