Slovensko Čaputová a predvolebné scenáre. Niekedy nie je na výber Publikované 5. februára 2020 0 0 Prezidentka SR Zuzana Čaputová posledné týždne čelí mnohým otázkam, ktoré sa týkajú možných scenárov a prípadných víťazov v parlamentných voľbách. Čaputová ozrejmila, ako by postupovala v prípade víťazstva Kotlebovcov, ale aj to, ako by reagovala na prípadnú obžalobu Andreja Kisku a jeho potenciálnu pozíciu premiéra. Nadchádzajúce parlamentné voľby sa uskutočnia v sobotu 29. februára 2020. Posledný realizovaný prieskum agentúry Focus ukazuje, že hoci je Smer-SD lídrom (18 percent), vláda sa mu bude zostavovať len veľmi ťažko. Vysoké percentá však dosahuje aj strana Kotlebovci – Ľudová strana naše Slovensko (12,8 percenta), ktorej lídrom je Marian Kotleba. Až za nimi sa nachádza strana Andreja Kisku Za ľudí. Víťaz Kotleba? Zuzana Čaputová odpovedala na otázku, ako by postupovala v prípade, že by vo voľbách zvíťazila strana ĽS NS. Vyjadrila sa, že z úcty k voličom strany by s Kotelobom vstúpila do rokovaní. Podotkla však, že to neznamená, že by ho poverila zostavením vlády. „Je tam aj druhý kľúč, a to je schopnosť strany osloviť ďalšie strany a schopnosť vytvoriť koalíciu. Zatiaľ to vyzerá tak, že koaličný potenciál tejto strany sa javí ako nulový,“ vyslovila prezidentka v relácii Na telo s Michalom Kovačičom. Hlava štátu si myslí, že je nepravdepodobné, aby túto stranu mohla poveriť zostavením vlády. V prípade, že by však niektorá z demokratických strán vytvorila s ĽSNS koalíciu, nemala by na výber a takúto vládu by musela vymenovať. Kiska nemusí byť premiérom Andrej Kiska v dávnejšom rozhovore pre portál Aktuality uviedol, že ak by vo voľbách so stranou Za ľudí uspel, je pripravený zastávať funkciu premiéra. Kiska bol ku koncu minulého roka obvinený z daňových podvodov, ktoré sa týkajú jeho firmy KTAG. On sám však tvrdí, že ide o osobnú pomstu predsedu Smeru Roberta Fica. Čaputová však jasne vyslovila, že ak by došlo k obžalobe Andreja Kisku, nemenovala by ho do pozície premiéra. V hre je úradnícka vláda Túto možnosť považuje prezidentka za plán B: „Je to jedna z možností, aj keď najlepšie je, ak vláda vyjde z volieb. Je to až plán B, niekedy to môže byť dobrý model na upokojenie situácie, kým prebehnú predčasné voľby.“ Vláda tohto druh by bola iba dočasnou a dané rezorty by boli vedené príslušnými odborníkmi, ktorí sú nestranícki a boli by menovaní práve hlavou štátu. Väčšina voličov by bola za predčasné voľby V súvislosti s možnými povolebnými scenármi, realizovala agentúra FOCUS pre TV Markíza prieskum, v ktorom sa voličov pýtala, či by v prípade patovej povolebnej situácie radšej prijali vládu zostavenú stranou SMER a niektorými opozičnými stranami, alebo predčasné voľby. Takúto vládu by vo väčšine prijali len voliči strany SMER (91,2 %). Voliči všetkých ostatných strán by boli radšej za predčasné voľby. Najmenej predstaviteľná by bola takáto vláda pre voličov strany SaS (1,2 %). Pomerne dosť voličov SNS by sa však s ňou dokázalo vyrovanť (43,9 %), podobne je to aj pri voličoch Mostu-Híd (42,5 %), avšak zatiaľ čo za predčasné voľby by uprednostnilo necelých 39 % voličov SNS, až takmer polovica voličov Mostu by v takomto prípade bola za predčasné voľby. Celkovo by bolo za vládu zostavenú SMERom a niektorými opozičnými stranami len 33,1 % všetkých voličov a za predčasné voľby takmer polovica voličov (49,8 %). Ostatných 17,1 % voličov nevedelo odpovedať. Denis Ruščák, ano, foto: SITA
